Mäso, ktoré putovalo po Európe a antibiotiká v ňom zachytila až česká veterinárna služba, sa dostalo cez slovenských obchodníkov do najmenej deviatich reštaurácií, ale aj jednej školskej jedálne. V štyroch zatiaľ nešpecifikovaných prevádzkach kuracie prsia so silnými protizápalovými antibiotikami už ľudia skonzumovali.
V priebehu pár mesiacov ide už o druhú kauzu, keď v lete sa našli antibiotiká v poľskej hydine. Ak človek jedáva potraviny obsahujúce antibiotiká, môže sa stať, že mu neskôr, keď ochorie, pri liečbe nezaberú. Kuracina s antibiotikami, ktorými sa Brazílčania zrejme snažili urýchliť výkrm, môže ľuďom tiež oslabiť imunitu či vyvolať alergické reakcie.
Na pochybnú najmenej 20-tonovú zásielku antibiotikami kontaminovaného mäsa upozornila Únia hydinárov Slovenska. Včera výkonný riaditeľ únie Daniel Molnár oznámil, že na Slovensku sa mohlo predať okolo 4 000 kilogramov kuracích pŕs. Fakticky by to znamenalo 20-tisíc porcií kuracích rezňov obsahujúcich antibiotiká. Úrad verejného zdravotníctva, ktorého pracovníci pátrajú po mäse v podnikoch verejného stravovania, toto číslo nepotvrdil.
Celých 20 ton brazílskej hydiny objavili prievidzskí veterinári v sklade v Pravenci. Odtiaľto bolo zhruba 19 ton predaných do Cífera pri Trnave a zvyšok nadrobno do reštaurácií v Bánovciach nad Bebravou, Rajeckých Tepliciach, Bojniciach, Chrenovci, Brusne, Bratislave, Vinosadoch a Pezinku. Časť mäsa sa dostala tiež do malých obchodov – išlo o dávky od 12 do 20 kilogramov. Pravde to potvrdili prievidzskí veterinári. Koľko z tejto dávky sa predalo a skonzumovalo, v tejto chvíli nie je úplne jasné.
Mäso intenzívne hľadajú po reštauráciách a jedálňach aj pracovníci Úradu verejného zdravotníctva. Bratislavský regionálny hygienik Otakar Fitz oznámil, že brazílske mrazené kuracie prsia solené s dátumom minimálnej trvanlivosti 15. január 2015 (!) našli v spoločnosti Market Centrum. Dovedna prekontrolovali osem zariadení spoločného stravovania, v štyroch z nich už prsia zákazníci skonzumovali.
Hovorkyňa úradu Lenka Skalická iba konštatovala, že „momentálne prebiehajú kontroly, takže vám dnes neviem uviesť, koľko kilogramov kuracích pŕs bolo presne distribuovaných a koľko sa našlo. Všetko sa sumarizuje“. Pravde sa medzitým podarilo zistiť, že brazílske kuracie mäso doputovalo na Slovensko z Českej republiky, kam sa dostalo z Holandska. Keď Česi namerali zvýšený obsah antibiotík doxycyklín v kuracích prsiach (172 mikrogramov na kilogram oproti limitu 100 mikrogramov), okamžite prostredníctvom Rýchleho výstražného systému zburcovali slovenské aj holandské orgány potravinového dozoru.
Hľadanie pochybného mäsa pripomína hľadanie ihly v kope sena. „Zistili sme, že z Česka odišlo mäso na Slovensko,“ povedala Zuzana Slámová z českej Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. „Nevieme, čo sa s kuracími prsiami dialo na Slovensku, ale zistili sme, že brazílske mäso malo zo SR nanovo putovať do ČR, a to prostredníctvom dánskeho obchodníka,“ rozpletá pohyb mäsa Zuzana Slámová. Jej kolega Jan Váňa dodal, že zatiaľ nie je isté, „či mäso z Brazílie do Európy prišlo vôbec legálnou cestou, teda či prešlo cez schválenú pohraničnú veterinárnu stanicu. Na to by mali dať odpoveď Holanďania“. Odpoveď z Holandska zatiaľ Praha nedostala.
Na Slovensku sa medzitým rozbehlo pátranie po všetkých možných distribučných kanáloch, aby sa zistilo, kde všade vlastne mäso skončilo. Pozornosť je zaostrená na päť firiem z Bratislavy, Galanty, Prievidze, Banskej Bystrice a Rožňavy.
„Je jasné, že niektorí distribútori hrali s nečistými kartami. Banskobystrická firma obchodujúca s mäsom sa nechala vymazať z obchodného registra a na jej novej adrese v Rožňave sa obchodná spoločnosť vôbec nenachádzala,“ povedal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.
Slováci by si mali dávať pozor na to, aké hydinové mäso konzumujú. Hydinári naliehajú na štát, aby zo zákona donútil majiteľov reštaurácií informovať svojich zákazníkov, aké kuracie mäso im servírujú. „Ľuďom nestačí povedať, že majú mäso od slovenského dodávateľa, pretože na Slovensku dnes fungujú desiatky firiem, ktoré sa zaoberajú prebaľovaním mäsa. Pokojne ho zabalia do slovenského obalu, čím uvádzajú ľudí do omylu,“ povedal Daniel Molnár.
Únia hydinárov sa dožaduje zjednotenia štátneho potravinového dozoru. Kým veterinári kontrolujú farmy, bitúnky, sklady a obchody, Úrad verejného zdravotníctva zasa podniky verejného stravovania. Aj šéf veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš si myslí, že by sa mali kompetencie zjednotiť. Úrad verejného zdravotníctva sa však bráni tým, že vykonal tisícky kontrol a aj audit FVO z Európskej únie mal podľa neho potvrdiť efektívny výkon kontrol.
Domáci producenti hydiny tvrdia, že kvalita kuracieho mäsa predávaná na Slovensku sa rapídne zhoršuje. Kým slovenské farmy a bitúnky sú permanentne 24 hodín pod stálou veterinárnou kontrolou, pri dovážanom mäse, ktoré už tvorí polovicu ponuky, sa treba spoliehať na vyhlásenia národných autorít jednotlivých členských krajín. Výskyt poľskej či teraz brazílskej kuraciny obsahujúcej antibiotiká hovorí o tom, že zďaleka zahraničná pečiatka nie je stopercentnou zárukou zdravotnej neškodnosti importovaných potravín.
Agentúrnu informáciu sme nahradili redakčným článkom.