Akcia Hovorme o jedle sa stretla s neočakávane spontánnym ohlasom – takmer 40-tisíc detí pieklo chlieb, navštívilo farmy a diskutovalo o potravinách a ľudskom zdraví.
Týždňové hovory o jedle boli o otváraní očí, spoznávaní krajiny, jej poľnohospodárstva a chutného jedla, o rozlišovaní, čo je zdravé a chutné, a čo sa iba za zdravé vydáva a v skutočnosti spôsobuje zdravotné problémy. Výrobcovia potravín našli skvelých spojencov v učiteľoch a dychtivých poslucháčov a aktívnych spotrebiteľov v deťoch.
„Naše družstvo leží pár kilometrov od Topoľčian. Pozvali sme deti z topoľčianskych základných škôl na našu farmu, aby videli teliatka, dojenie kravičiek. Boli nadšené, žiaden film ani krásne ilustrovaná kniha neprekoná živý zážitok,“ povedal predseda PD Prašice Jacovce Jozef Urminský. Súčasné deti podľa neho vyrastajú odtrhnuté od pôdy, domácich zvierat, nemajú potuchy, kde „pramení“ mlieko, ako sa rodí chlieb. „Ak chceme, aby Slováci jedli naše potraviny, musíme o nich hovoriť s našimi deťmi,“ tvrdí Urminský.
Týždňové spoznávanie o jedle vtiahlo deti, rodičov a učiteľov do deja. Zo 164 škôl prišlo organizátorom podujatia 924 príspevkov, v ktorých školské tímy rozpracovali témy Odkiaľ pochádza jedlo, Potraviny – zdroj života, Jedz a hýb sa a mnohé ďalšie. Porotu, ktorá vyhodnocovala príspevky, prekvapilo vášnivé zaujatie témou a tvorivé spracovanie.
„Skôr než deti zamiesili cesto na chlieb, museli si vyhľadať informácie o obilninách, múke a pečení. A keď ho upiekli, starší žiaci ním ponúkli mladších, pochválili sa výsledkami svojej práce,“ oceňovala prístup k téme výskumníčka Zuzana Ciesarová, ktorá sa vo Výskumnom ústave potravinárskom zaoberá vývojom nových zdraviu prospešných pekárenských výrobkov.
Pokolenie súčasných školákov má podľa Jarmily Gáborovej, riaditeľky Základnej školy s materskou školou v Pobedime neďaleko Piešťan, oveľa viac informácií o potravinách ako generácia detí spred tridsiatich rokov. V porovnaní s generáciou detí osemdesiatych rokov jedia tie dnešné oveľa častejšie, ich strava je nutrične bohatšia. Chlapci a dievčatá sú vyššie, ale aj obéznejšie.
Výskumníčka Zuzana Ciesarová si všíma, že ponuka jedál je taká široká, že sa v nej deti doslova strácajú. Ale nielen deti, lež aj ich rodičia. Mnohí namiesto toho, aby si ráno privstali a pripravili deťom zdravú desiatu, im dajú peniaze. Dievčatá si potom v školskom bufete kúpia kolu a croissant a chlapci zasa bagetu naplnenú majonézou. Namiesto jablka si dajú sladkú tyčinku. „Nečudujme sa, že deti sú čoraz bucľatejšie,“ hovorí Ciesarová.
Sama Zuzana Ciesarová je matkou štyroch detí. Svojej štrnásťročnej dcére napríklad dáva na desiatu jogurt s celozrnnými cereáliami, k tomu jablko, alebo strapec hrozna a smäd si dcéra zaháňa čistou vodou. Výskumníčka už viac rokov navštevuje školu, kde má prednášky o zdravej výžive. Padajú na úrodnú pôdu, keďže veľa gymnazistov píše prvé pokusné vedecké práce na tému Ako sa zdravo stravovať.
Na tohtoročnej akcii Hovorme o jedle Ciesarová ocenila prístup, ktorý si zvolilo viacero škôl. Deti vyložili na školské lavice svoje desiatové jedlo a diskutovali, aký je z neho osoh pre zdravie. A pátrali aj po pôvode potravín.
„Myslím si, že ak chceme zvýšiť podiel slovenských potravín na pultoch obchodov zo súčasných necelých 50 percent o 20 až 30 percent, musíme hovoriť o tom, prečo sú najlepšie čerstvé potraviny, teda potraviny dorobené v blízkosti slovenského spotrebiteľa,“ povedal Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá s podporou rezortov pôdohospodárstva a školstva školské diskusie Hovorme o jedle zorganizovala. <pe>
Cenzus fariem ukáže, kto vyrába potraviny
Presnejší obraz o slovenskom poľnohospodárstve má priniesť cenzus fariem. Prvé výberové zisťovanie sa uskutočnilo presne pred desiatimi rokmi. Aktuálny cenzus, teda zozbieranie údajov o štruktúre a činnosti fariem má priniesť presné údaje o štruktúre využitej poľnohospodárskej pôdy, zavlažovaní, stavoch dobytka, ošípaných, oviec, hydiny, ekologickom hospodárení, ale aj o samotných poľnohospodároch.
„Farmári nebudú ako v minulosti vypĺňať papierové dotazníky, ale elektronický formulár,“ povedala Libuša Kolesárová, generálna riaditeľka sekcie podnikových štatistík ŠÚ SR. Štatistický úrad osloví dovedna 17 141 fariem. Údaje, ktoré získa, poslúžia nielen na racionálnejšie vynakladanie dotácií, ale poskytnú aj predstavu o potenciáli a skutočnej výkonnosti slovenského poľnohospodárstva.