Pritom záver roka či prelom rokov bol ešte aj v nedávnej minulosti čas domácich zabíjačiek. Vonkajšie teploty ešte neboli príliš nízko pod nulou, aby obmedzovali prácu, ale zároveň boli dosť nízke, aby sa jednotlivé časti zabitých zvierat nezačali rýchlo kaziť. Za kilogram živej váhy farmári zväčša pýtajú okolo dvoch eur.
Zmenšenie záujmu o kúpu dokazuje prieskum Pravdy medzi šiestimi farmármi na celom území Slovenska. Napríklad invalidný dôchodca Laco Palocsanyi z Rimavskosobotského okresu vlani predal všetky odchované svine v priebehu krátkeho času. Tento rok vychoval pätnásť prasiat. „Ešte stále mám desať živých kusov. Ľudia nemajú peniaze, snažia sa šetriť, kde sa dá. Je však možné, že nízky záujem spôsobujú aj relatívne vysoké teploty, pri ktorých sa napríklad krv do krvavničiek chladí dlhšie, ako keď je pod nulou,“ mieni Palocsanyi.
Jeho ceny pritom nie sú vysoké, na inzertnom portáli patrí medzi najlacnejších chovateľov. „Keď ich chovám takto dlho, tak môj zisk je ešte menší, pretože ich musím kŕmiť. Ale aspoň mám počas tých 8 či 9 mesiacov odchovu zábavu, keď už som na invalidnom dôchodku,“ dodáva chovateľ, ktorý je schopný pre kupujúceho prasa aj zabiť a vypitvať.
Podobný problém s predajom má aj Igor Staňka zo Skalice. „Vyše mesiaca mám zverejnený inzerát a volali iba dvaja ľudia, pričom kúpil jeden. Kolega vo vedľajšej dedine tiež chová prasce, ročne vyprodukuje 20 až 30 kusov a tiež má problém predať, pritom ľudia v našom regióne v porovnaní s východom Slovenska až taký problém s peniazmi nemajú,“ spresňuje Staňka. „Prasce kŕmim tak, akoby som ich mal sám zjesť. Vždy totiž počítam s možnosťou, že ich nepredám a skončia v našej komore, prípadne u rodinných príslušníkov. Sviniam dávam do válovov zemiaky, cviklu a šrot. Žiadne antibiotiká ani hormóny na môj dvor nesmú,“ podčiarkuje skalický chovateľ.
Podobné slová vyslovili aj chovatelia prasiat z východu Slovenska. Na druhej strane ešte stále existujú ľudia, ktorí chcú aj napriek teplému počasiu naplniť kvalitnými produktmi svoju mrazničku i komoru. Patrí medzi nich napríklad Bratislavčan Martin, ktorý sa rozhodol spraviť zabíjačku na Silvestra. Obľubuje jaternice, zabíjačkovú kašu, údené a, samozrejme, aj neúdené mäso. „Vybrali sme si prasa, profesionál ho zabil a vykrvil a tak sme ho doniesli domov na dvor, kde sme si všetky produkty s kamarátmi rozdelili na tretiny,“ hovorí Martin a dodáva, že po rôznych potravinových škandáloch chce pre svoju rodinu kvalitné mäso.
V nedávnej minulosti sa totiž Slovenskom prehnalo viacero káuz, ktoré v ľuďoch vyvolali pochybnosti o kvalite niektorých produktov z dovozu. Napríklad na jar roku 2013 poľskí novinári odhalili, že miestni veľkochovatelia kŕmia dobytok, prasatá či sliepky antibiotikami dovezenými z Číny. Lieky totiž zrýchľujú rast a znižujú spotrebu krmiva. Veľkochovy tak majú zaručené vyššie zisky. Pre ľudí sú však takéto potraviny nebezpečné, pretože liekmi nadopované mäso vyvoláva rezistenciu baktérií na antibiotiká. Keď niekto neskôr dostane napríklad angínu a lekár mu nasadí antibiotiká rovnakého druhu, liek organizmu nepomôže, lebo baktérie sú proti nemu odolné. Len nedávno tiež vznikol podobný škandál s brazílskou kuracinou, ktorá sa zrejme dostala aj na taniere Slovákov. Pochybnosti v minulosti vzbudili aj niektoré pochybné mliečne výrobky, ale aj zelenina.