Trojkráľová zima privádza ľudí do pomykova

Nízke aj Vysoké Tatry sú bez snehu, v okolí Zvolena sa objavili ovce na paši a na rovinách sa v porastoch pšenice pomaly ukryje zajac. Marhule sú napučané a v záhradách kvitnú fialky. Poľnohospodári vravia, že príroda je pomýlená a želajú si ochladenie. Vegetácia ho potrebuje, ak má byť tento rok dobrá úroda.

08.01.2014 12:04
SR Nitra počasie oteplenie príroda park NRX Foto: ,
Rozkvitnuté kríky v Mestskom parku na Sihoti v Nitre v pondelok 6. januára 2014.
debata (2)

Príde tohto roku ešte vôbec zima so snehom a mrazmi alebo sa zopakuje zima z prelomu rokov 2006/2007, ktorú meteorológovia označili za miernu a slabú? Na konci prvého zimného polčasu sú možné ešte rôzne varianty, ale poľnohospodári si želajú, aby teploty klesli pod bod mrazu. Očividne nervózni sú už pestovatelia ozimín, ale aj zeleniny, kým ovocinári či vinohradníci sú zatiaľ vcelku pokojní.

„Porasty pšenice aj repky sú prebujnené, rastliny namiesto toho, aby spali, stále rastú. Z hľadiska vývoja sú septembrové a októbrové sejby pšenice na tom paradoxne horšie ako na poslednú chvíľu v decembri zasiate pšenice,“ opisuje situáciu na obilných lánoch južného Slovenska Ľudovít Sleziak, šľachtiteľ obilnín zo spoločnosti Hordeum Sládkovičovo.

Keby mala teplá zima pokračovať, neveští podľa Sleziaka nič dobré. Steblá ozimných obilnín sú prehustené a na jar môže dôjsť k redukcii odnoží, pretože koreňový systém pšenice jednoducho nebude schopný uživiť toľké potomstvo. Šľachtiteľ sa obáva, že v dôsledku teplej vlhkej zimy by sa mohli rozšíriť aj koreňové choroby.

Bez mrazu nebude ani ľadové víno

V tomto sa s ním zhoduje aj profesorka Magdaléna Valšíková zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, odborníčka na pestovanie zeleniny. „Potrebovali by sme, aby aspoň na tri týždne klesli teploty pod nulu,“ hovorí Magdaléna Valšíková. Ideálne by boli mrazy do mínus sedem až desať stupňov a rastliny by súčasne chránila perina sypkého snehu.

Pravda, jedno je ideál a druhé realita. Tou sú vysoké denné aj nočné teploty, ktoré nahrávajú prezimovaniu všetkých nepriateľov rastlín – chorôb aj škodcov. „Želáme si mráz, ale nie holomráz, pretože by poškodil pór, cesnak, cibuľu, špenát, šalát, kel,“ narýchlo vymenúva zimné odrody zeleniny profesorka Valšíková. Mráz by podľa obilninára Ľudovíta Sleziaka urobil poriadok aj s hlodavcami – hrabošmi a škrečkami, ktoré sa ukrývajú v porastoch obilnín.

Keď tohto roku neklesnú mrazy pod mínus sedem stupňov Celzia, na Slovensku sa nevyrobí ani ľadové víno. Ide o zriedkavý mok, pri ktorom musia bobule premrznúť na kosť. Mráz zvyšuje v mušte koncentráciu cukru, pretože voda sa premení na ľadové kryštály.

„V roku 2012 čakali na silný mráz vinohradníci až do 31. januára,“ spomína mužliansky vinár Miroslav Petrech. Inak vinič podľa neho prežíva zimu pokojne. Na to, aby zima narobila viac škody ako osohu, musela by zakuť vinohrady nadlho do obruče silných 15– až 20-stupňových mrazov.

Pokojne vnímajú doterajší priebeh zimy ovocinári. Počas zimy prechádzajú všetky ovocné stromy fázou dormancie – spánku. „V dôsledku teplej zimy majú už mnohé stromy genetickú fázu spánku za sebou, začali sa prebúdzať a pučať, napríklad niektoré odrody marhúľ,“ vysvetlil dôsledok počasia na ovocné stromy šéf Únie ovocinárov Slovenska Marián Varga.

Taliansky ovocinársky scenár

„Stromy by mohli ešte ,zaspať', keby nastalo ochladenie. No keby hneď neprišlo a pokračovala by mierna zima, na Slovensku by sa mohol odohrať tzv. taliansky ovocinársky scenár. Všetky ovocné stromy by skôr zakvitli a priniesli by aj skoršiu úrodu. Ale či sa tak stane, všetko závisí od zimy v druhej polovici januára a februára,“ myslí si Marián Varga.

Podľa klimatológa Pavla Fašku zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu sú v hre ešte všetky scenáre zimného počasia. Ktorý z nich zvíťazí, bude závisieť od cirkulácie studeného vzduchu. Slovensku však zrejme nehrozí severoamerický variant krutej zimy s treskúcimi mrazmi a snehovými fujavicami.

„Ak príde k ochladeniu, nemuselo by byť sprevádzané extrémnymi mrazmi,“ predpokladá Pavol Faško. Na Slovensko sa studený vzduch dostáva zvyčajne zo Škandinávie a severného Ruska, lenže na týchto tradične chladných územiach je tohto roku pomerne teplá zima s malou snehovou pokrývkou. Keďže na Slovensku nie je pôda zamrznutá, prípadné masy studeného vzduchu by sa po príchode nad naše územie oteplili, takže ochladenie by nebolo také dramatické, ako ho zažívajú teraz Američania a Kanaďania.

Podľa Fašku najbližších desať dní zrejme nedôjde k radikálnej zmene charakteru počasia. O tom, aké bude v druhej polovici zimy, rozhodne to, či sa zmení poloha riadiacich tlakových útvarov.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #počasie #úroda #zima