Reči sa hovoria a chlieb sa je. Zmení sa vôbec niečo?
Bude sa musieť. V správe, ktorú prerokovali európski poslanci, sa konštatovalo, že jedna tretina populácie v štátoch EÚ stratila dôveru k európskym potravinám kvôli potravinovým škandálom. Je to mimoriadne znepokojujúce, pretože na chrípkové ochorenia umiera niekoľkonásobne viac ľudí ako na zdraviu nebezpečné potraviny. Európska komisia a národné autority sa musia s touto správou EP vážne zaoberať. Poslanci Európskeho parlamentu vyjadrili to, čo si myslíme aj my na Slovensku: Pri označovaní pôvodu mäsa by sa nemali hľadať výnimky, voči spotrebiteľovi musia byť výrobcovia aj obchodníci otvorení.
Poslanci naliehajú, aby Brusel rýchle konal. Posunie sa termín označovania pôvodu mäsa pred 1. apríl 2015, ako ešte vlani oznámila Európska komisia?
Vzhľadom na to, ako sa diskutuje v Bruseli o potravinovej legislatíve, bude dobré, ak Európska komisia dodrží termín 1. apríl 2015. Termín, ktorý si komisia stanoví, obyčajne platí. Skôr ho má problém dodržať, pretože sa vždy zo strany niektorých štátov objavujú pokusy o hľadanie výnimky.
Neexistuje iné riešenie?
Ale áno, a veľmi jednoduché. Poctiví potravinári nemajú čo tajiť. Možno niektorí sami začnú označovať pôvod mäsa vo svojich výrobkoch skôr, ako im to stanoví smernicou Brusel, a predbehnú tak svojich konkurentov. Tým sa ich produkcia stane ľahšie predajná, zaujímavejšia a finančne atraktívnejšia.
Zisk z potravinových podvodov za rok 2012 vyčíslili na 49 miliárd eur, vlani sa mal zvýšiť podľa odhadov o 60 percent. Poradí si Brusel vôbec s potravinovou mafiou?
Sú to hrozivé čísla. Nikto si nevedel zrejme predstaviť, kam až dospeje voľný obchod s potravinami. Tí, čo tvorili zásady, tvrdia, že chceli iba odstrániť obchodné bariéry a domnievali sa, že všetko bude fungovať. Žiaľ, nefunguje, prejavila sa totiž druhá stránka voľného pohybu tovaru – maximalizovať zisky aj za cenu podvodov.
Dajú sa vôbec potravinové podvody vylúčiť?
Úprimne povedané, falšovanie bolo, je aj bude. Európska komisia aj členské štáty však majú nástroje, ako podvody čo najviac zredukovať.
Často sa poukazuje na to, že v Európskej únii pozostávajúcej z 28 členských štátov sa uplatňuje 28 spôsobov kontroly potravín. Čo sa ešte musí stať, aby všade platil jeden a ten istý potravinový meter?
Už sa stalo. Niektorí veľkí dovozcovia potravín ako Čína a Rusko využívajú škandály pri obchodovaní na vytĺkanie výhod. Naposledy sa Nemecko sťažovalo, že zo strany tretích krajín sa objavujú rôzne blokácie a požiadavky. Je to aj preto, že únia navonok tvrdí, akú má dokonalú potravinovú legislatívu, ale realitou sú škandály, ktoré v konečnom dôsledku bránia obchodu. V uplatňovaní systému sú skutočne veľké medzery, čo potvrdzuje čerstvý prípad z Francúzska. Mäso z koní, ktoré používali v experimentálnych výskumných ústavoch na výrobu liekov a sér, sa dostalo do potravinového reťazca. Nečudo, že sa poslanci pýtali a pýtajú, ako ten systém vlastne funguje.
Nie sú v únii rovní a rovnejší? Môžu si robiť v niektorých štátoch, čo chcú?
Únia a jej systém kontroly potravín sa rodili v istom čase a zohľadňujú národné skúsenosti. Podstatou systému je tzv. hygienický balíček potravín. Tvoria ho tri kľúčové nariadenia, ktoré podrobne definujú, ako majú fungovať všetky ohnivká potravinového reťazca od farmy až po stôl spotrebiteľa. Jeho reálna funkčnosť závisí od toho, ako sa dodržiavajú podmienky kontroly v jednotlivých krajinách. Skúsenosti hovoria, že prax v jednotlivých krajinách je z rôznych príčin rozdielna. Takto uplatňovaný európsky systém nemôže dlho trvať.
Jeden čihi, druhý hota. Kde je podľa vás najslabšie miesto?
Problém nie je v posudzovaní zdravotného stavu zvierat. No keď sa zvieratá prevezú na bitúnky, tam sa začínajú veľké rozdiely v kontrole. Ide o vyšetrenie zvieraťa pred transportom a po prijatí na bitúnok, vyšetrenia počas zabíjania a počas ďalšieho spracovania mäsa. Ak tu dôjde k zlyhaniu, potom sa ľahko "z koňa stane krava“, z bravčovej panenky hovädzia sviečkovica. Za podvodmi je nedostatočný systém kontroly.
Mohla by sa zámena jedného druhu mäsa za druhý stať aj na Slovensku?
Nie, pretože na bitúnkoch máme stály veterinárny dozor. Preto sa na Slovensku nemôže zmeniť kôň na kravu, teda dôjsť k zámene hovädzieho mäsa za konské. Sú však krajiny, ktoré razia názor, že veterinárny dozor napríklad pri zabíjaní hydiny nemusí byť, pretože je vraj dôležité, aby garanciu zabezpečil samotný spracovateľ a úradný veterinárny lekár ju len niekedy – v určitej fáze výroby – skontroluje.
Nie sú za týmto financie? Veď poctivá kontrola potravín aj čosi stojí.
Niektoré členské krajiny hovoria, že na taký systém kontroly bitúnkov, aký sa uplatňuje na Slovensku, nemajú. Pritom sú to bohatšie štáty. Nesúhlasíme s týmto názorom, pretože ak sa veci vymknú spod kontroly, musíme ľudí liečiť, lebo ich zdravotný stav sa ešte viac zhorší z nedostatočne skontrolovaných potravín a okrem toho sa míňajú peniaze z verejných zdrojov na likvidáciu všelijakých potravinových „šmejdov“.
Kto platí ich likvidáciu?
Mal by to byť ten, kto ju spôsobil. Lenže často sa stretávame s tým, že podnikateľ radšej zlikviduje firmu, ako by mal platiť škody. Z hľadiska bezpečnosti ľudí treba falzifikáty zlikvidovať – aby sa mäso nerozkladalo a nebolo zdrojom nákazy, čo potom robí štát.
Európski poslanci navrhli pokutovať podvodníkov 3– až 4-násobkami súm zo zisku prameniaceho z predaja potravinových podvrhov. Stačí to na odstrašenie?
Keď sa začal konský škandál, komisia stanovila pokuty do výšky zisku. Prešlo pár mesiacov a už sa hovorí o sankciách v násobkoch predpokladaného zisku. Zistilo sa, že to nebolo účinné, pretože škandály pokračovali. Podvodníkov nestačí len pokutovať, treba im odobrať licenciu, aby sa nemohli vrátiť na trh s potravinami.
Všetky veľké potravinové škandály zasiahli odrazu viacero krajín. Dokážu jednotlivé členské štáty vôbec účinne spolupracovať?
Rýchly výstražný systém upozorňujúci na výskyt tej-ktorej nebezpečnej potraviny v Európskej únii je síce z hľadiska informatiky dokonalý, ale z hľadiska obsahu informácie niekedy veľmi slabý. Nepodáva totiž vždy vyčerpávajúce informácie. Počas kauzy konského mäsa v Holandsku kdesi zmizlo 50-tisíc ton konského mäsa. Dodnes žiaden členský štát nebol informovaný, kde to mäso vlastne išlo, kde sa v európskom priestore stratilo.
Euroškandály neobchádzajú ani Slovensko, pretože 50 percent potravín sa dováža. Možno im však dôverovať po toľkých potravinových kauzách?
Slovensko je zraniteľné, pretože naša sebestačnosť prudko klesla. Pri dovoze sme odkázaní na tzv. dôveryhodnosť partnera z členskej krajiny, odkiaľ tá-ktorá potravina pochádza. Platí však zásada, že kontroly majú byť na nediskriminačnom základe. Pečiatka z inej členskej krajiny by mala byť zárukou, že potravina je v poriadku.
Ale ak si nie ste úplne istí s tou či onou potravinou, môžete preveriť jej zdravotnú neškodnosť?
Samozrejme, hoci platí spomínané nediskriminačné pravidlo, máme právo kontrolovať potraviny aj na báze posúdenia rizika. Ak v niektorej krajine majú sériu škandálov, je to dôvod na kontroly na základe zvýšeného rizika.
Čo je vlastne potravinový podvod? To, keď sa konské mäso vydáva za hovädzie, alebo aj to, keď sa prebalí zahraničné kurča a vydáva za slovenské?
Keby sme ešte hodinu diskutovali, našli by sme iks iných príkladov, čo možno zahrnúť do podvodu. V súčasnej európskej legislatíve nie je tento pojem prísne ohraničený. To, čo ste pomenovali, je podvod.
De iure či de facto?
De facto! Zámena jedného mäsa druhým je podvod, podvodom je aj to, ak výrobca dáva potravine nejaké prívlastky, ktoré táto v skutočnosti nepreukazuje, alebo deklaruje zloženie, ktoré nezodpovedá obsahu. Preto súhlasím s prísnymi trestami aj odoberaním licencií.
Kedy nastanú zmeny v európskej legislatíve?
Ako som povedal, zhruba o rok. Seriózni výrobcovia ich však môžu uplatniť skôr. Nemci aj Rakúšania sa chystajú jasne deklarovať, že potraviny boli vyrobené nielen v ich krajine, ale uvedú aj región. Je to príklad aj pre slovenských výrobcov.