Slovensko, ktoré bolo kedysi sebestačné v produkcii kvalitného potravinárskeho maku, ho už roky dováža. Výsledkom je klesajúca kvalita maku na trhu, rast cien a sklamaný spotrebiteľ. Kilogram kvalitného maku, za ktorý ručia slovenskí farmári svojím menom, vyjde napríklad v Bratislave na deväť eur, špičkové farebné maky sa predávajú dokonca po 15 eur. Mak v reťazcoch je lacnejší, ale spotrebitelia bývajú neraz sklamaní, mak býva horký.
Je to nielen preto, že veľkí pestovatelia zberajú mak strojovo, ale nedá sa vylúčiť, že dochádza k úmyselnému zmiešavaniu potravinárskeho a technického maku. Na tento problém otvorene upozorňujú českí odborníci. Napríklad v 11. českom Makovom občasníku Petr Šimek a Zdeňek Kosek vyslovili podozrenie, že do Českej republiky sa dovážajú lacné nepotravinárske maky z Európy aj zo zámoria, a to až z Austrálie. Napísali, že semeno takéhoto maku má „chuť drevených pilín“.
Na to, či sa na Slovensku nepredáva mak, ktorý je zmesou potravinárskeho aj technického maku, si chce posvietiť aj Štátna veterinárna a potravinová správa. Pravde to povedal ústredný riaditeľ Jozef Bíreš. Lenže Slovensko nemá technicky dostatočne vybavené laboratóriá, príslušne testy sa musia robiť v zahraničí, najbližšie v Českej republike.
Slovensko nie je schopné pokryť vlastnou produkciou dopyt spotrebiteľov po maku. „Kým ešte v prvej polovici deväťdesiatych rokov sa pestoval mak siaty na ploche vyše päťtisíc hektárov (v roku 1994 to bolo 5 666 hektárov), tak vlani klesla jeho výmera na 854 hektárov,“ porovnáva vývoj za posledných dvadsať rokov šľachtiteľka maku Darina Muchová z Výskumno-šľachtiteľskej stanice v Malom Šariši. Pre zaujímavosť, v Českej republike sa mak pestuje na ploche vyše 30-tisíc hektárov.
Jednou z príčin prudkého poklesu plôch na Slovensku bol podľa pestovateľov zákon o omamných psychotropných látkach a prípravkoch z roku 1998. Podľa neho museli poľnohospodári pestujúci mak na výmere väčšej ako 100 štvorcových metrov žiadať každoročne o povolenie, ktoré bolo viazané na splnenie náročných pestovateľských podmienok. Pre porovnanie, v Českej republike pestovatelia maku povolenie nepotrebujú, majú len ohlasovacie povinnosti.
„O desaťročie neskôr síce došlo k istému uvoľneniu slovenskej legislatívy, ale oživenie pestovania maku to neprinieslo,“ hovorí Darina Muchová. Slovensko si naďalej udržiava vysokú úroveň šľachtenia maku, o čom svedčí fakt, že väčšina v Česku dopestovaného maku maku pochádza zo slovenských odrôd, ale doma maku „ruže nekvitnú“. A tak sa každoročne dováža. Česi len v rokoch 2008 až 2011 vyviezli ročne od 378 po 716 ton maku.
„Ak chce mať zákazník istotu, že kupuje stopercentný mak, najistejšou cestou k nemu je predaj z dvora od farmára, ktorý sa špecializuje na pestovanie maku,“ dáva radu spotrebiteľom šľachtiteľka Darina Muchová. Najviac cenený je ručne zberaný mak. Ten je zárukou najvyššej kvality.
„Dobrý mak nesmie zhorknúť ani po dvoch či troch rokoch skladovania,“ tvrdí farmárka Gabriela Čechovičová z Cífera-Jarnej. Mak pestuje ako jej rodičia ručne, na nie malej výmere 15 hektárov. Takýto mak nie je lacný, kilogram stojí 9 eur, ale spotrebiteľ má istotu, že nekupuje mačku vo vreci.
Príčinou zmiešavania potravinárskeho a technického maku je to, že semeno maku určené na farmaceutické účely prakticky nemalo cenu. To využili niektorí obchodníci. Podľa českých zdrojov semeno technického maku, nevyhovujúce potravinárskym štandardom, začali výhodne skupovať a násobkovo „zhodnocovať“, primiešavaním do potravinárskeho maku. Nedá sa vylúčiť, že to mohla byť príčina zvýšeného obsahu morfínu v maku.