Slováci zabudli na zdravé a jednoduché jedlá

Strava väčšiny Slovákov nie je dostatočne pestrá. Ľudia takmer zabudli na niektoré jednoduché, a pritom mimoriadne zdravé jedlá, ktoré jedli ešte v druhej polovici minulého storočia.

13.02.2014 12:01
Anastasia Kuzminova, Foto:
Zdravá pohánka patrí k ruským národným jedlám a správna životospráva je podľa odborníkov jedna z príčin úspechu slovenskej biatlonistky Anastasie Kuzminovej.
debata (35)

Prispieva to k stavu, keď ľudia vinou nezdravého stravovania viac chorľavejú. Medzi zriedkavé patria napríklad potraviny na báze pohánky, prosa alebo takých strukovín, ako je bôb či cícer. Lenže málo sa jedáva aj známejšia fazuľa a hrach. Aj to je príčina rastu civilizačných ochorení.

Zmena jedálneho lístka slovenského obyvateľstva súvisí paradoxne s rastom blahobytu. Upozornil na to nestor slovenskej poľnohospodárskej vedy profesor Ján Plesník, keď v jednom z rozhovorov pre Pravdu povedal, že základom výživy obyvateľstva na celom svete sa stáva niekoľko plodín, ktoré možno spočítať na prstoch dvoch rúk. Ľudia sa až nezdravo zasycujú najmä potravinami z obilnín vrátane ryže, kukurice, zemiakov. Priemyselné poľnohospodárstvo a potravinárstvo totiž vytlačilo mnohé v minulosti pestované plodiny úplne na okraj, a nielen slovenských chotárov.

Minoritné, teda menšinové či niekedy až úplne zabudnuté, plodiny majú pritom mimoriadny význam v zdravej výžive ľudí. Čerstvý úspech olympijskej víťazky v biatlone Anastasie Kuzminovej spája lekár profesor Viliam Bada, odborník na srdcovo-cievne choroby s tým, že ako rodená Ruska pravidelne jedávala „grečnevú“, teda pohánkovú, kašu. Na Slovensku je však pohánka takmer zabudnutá plodina, poznajú ju najskôr celiatici, ľudia s bezlepkovou výživou alebo tí, ktorých cievy majú oslabené steny.

„Čo myslíte, prečo je Nasťa Kuzminová taká skvelá bežkyňa? Za výborným fyzickým výkonom je správna životospráva. Ak ako človek pochádzajúci z Ruska jedáva aj pohánkovú kašu, potom jej organizmus dostáva pravidelnú dávku rutínu, ktorý spevňuje cievy. Aj preto má rýchle a pružné nohy,“ myslí si profesor Viliam Bada.

Väčšina bežných potravinárskych obchodov nemá pohánku pravidelne vo svojom sortimente, s istotou ju možno nájsť len v špecializovaných ekopredajniach alebo vo veľkých hypermarketoch s kútikmi biopotravín. Kilogram lúpanej pohánky stojí 3,71 eura, čo je takmer štvornásobok ceny ryže alebo dvoj- až trojnásobok ceny cestovín.

„Pohánka je zdravá, ale nie lacná potravina, ale to platí aj o prose či presnejšie pšene, ako aj iných menej známych potravinách,“ hovorí výskumníčka Iveta Čičová z Génovej banky SR, ktorá v piešťanskom Výskumnom ústave rastlinnej výrobe chráni 40 odrôd pohánky.

Čičová považuje za jeden z paradoxov modernej slovenskej spoločnosti to, že čoraz viac kedysi bežne pestovaných plodín sa ocitá v genetickej banke. „Poľnohospodári ich prestávajú pestovať, poukazujúc na to, že nie je po nich dopyt. Nečudo, že ľudia na ne zabúdajú. Prakticky všetka pohánka, ktorá sa na Slovensku predáva, pochádza z dovozu,“ vysvetľuje Iveta Čičová.

Slovensko pritom nie je úplný outsider, pokiaľ ide o pohánku. „Túto plodinu poznáme minimálne od vpádu Tatárov, dodnes sa na východe pohánke hovorí tatarka a hostí tam skúsené gazdinky rady pohostia "tatarčenými pirohami“, ktoré pripravili z pohánkovej múky," hovorí Vladimíra Debnárová zo spoločnosti Ekotrend Myjava.

Slovensko má aj vlastné odrody pohánky. Tri sú tzv. krajové a najnovšiu vyšľachtil ešte začiatkom deväťdesiatych rokov na Výskumno-šľachtiteľskej stanici v Špačinciach Ervín Polák. Odrodu skúšali a uznali v Poľsku, kde je dodnes veľká tradícia pestovania aj konzumácie pohánky. Polákova odroda pohánky dostala priliehavé meno – Špačinská¤1.

„Svojho času sme našu pohánku ponúkali ako bohatý zdroj rutínu aj farmaceutickému priemyslu. V Hlohovci nám však povedali, že rutín získaný synteticky je pre nich lacnejší ako ten, ktorý by mali vyrobiť spracovaním pohánky,“ zhŕňa svoje starosti s uvádzaním novej odrody do života šľachtiteľ Ervín Polák.

Pravda, pohánka je od vekov predovšetkým potravina. Polák ju preto ponúkol aj výrobcom špeciálnych pekárskych výrobkov. Nepochodil, potravinári nevedeli pohánku spracovať. V myjavskom Ekotrende, ktorý sa už roky špecializuje na zdravé potraviny, sa pokúsili odstrihnúť od dovozov pohánky a začali ju pestovať. „Naše úsilie stroskotalo na spracovaní pohánky, chýbali nám špeciálne stroje na jej pozberovú úpravu,“ vysvetlila Vladimíra Debnárová jednu z príčin importu pohánky.

Na konci minulého desaťročia riešili vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch rezortný projekt minoritné plodiny a možnosti ich pestovania v praxi. „Šlo o pohánku, proso a amarantus – láskavec,“ vysvetľuje Iveta Čičová. „Hoci sme poukázali na všetky prínosy týchto plodín pre zdravú výživu obyvateľstva, snaha dostať tieto plodiny do centra pozornosti malých a stredných farmárov sa minula účinku.“

Podľa Čičovej na príčine bolo – a vlastne dodnes je – nízke spotrebiteľské povedomie o týchto užitočných plodinách na jednej strane a na druhej praktické prekážky v podobe chýbajúcich spracovateľských technológií.

Situácia na trhu sa však postupne mení. Vladimíra Debnárová si všíma, že sa objavuje nová generácia mladých spotrebiteľov, ktorá cieľavedome pestuje zdravý životný štýl. Títo ľudia vytvárajú dopyt po tzv. zabudnutých potravinách a pýtajú sa na slovenské strukoviny, pohánku či špaldovú pšenicu a výrobky z nej.

„Trh ukazuje, čomu by sa poľnohospodári mohli v blízkej budúcnosti venovať. Nemusí to byť len všadeprítomná repka, pšenica či kukurica. Perspektívnymi najmä pre menšie farmy sa môžu stať minoritné plodiny,“ tvrdí Vladimíra Debnárová, poukazujúc na správy dietológov o tom, že v strave Slovákov je prebytok cukrov a tukov a chýbajú v nej bielkoviny či vláknina, alebo aj spomínaný rutín.

© Autorské práva vyhradené

35 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #zdravé stravovanie #Anastasia Kuzminová