Včelár z údolia Rieky medu

Richard Daabous je jeden zo 16 500 slovenských včelárov. Na Slovensko prišiel z Libanonu pred takmer tridsiatimi rokmi. Nebola to zrejme náhoda, že si tento potomok starých Féničanov, ktorí v histórii ľudstva prví začali chovať včely, vybral na nitrianskej poľnohospodárskej univerzite špecializáciu včelárstvo.

08.04.2014 09:21
včely, plast, úľ, med Foto:
Ilustračné foto.
debata

Môže včelárenie uživiť rodinu?

Chovám okolo 400 včelích rodín, čo je určite viac, ako je slovenský priemer, ale ešte stále mám pre istotu hlavné zamestnanie. Včelárenie je ťažký a neistý chlebíček, pretože včelár je nielen rukojemníkom vrtkavého počasia. Stojí proti nemu aj silná konkurencia v podobe obchodníkov dovážajúcich lacný med z rôznych kútov sveta, nehovoriac o bohatšie dotovaných západoeurópskych farmároch.

Napriek tomu včelárite. Prečo sa vlastne venujete tejto záľube?

Pretože včelárenie je hlboko uložené v mojich génoch, narodil som v údolí Rieky medu, kde každý včelári. Je to najušľachtilejšie hoby, spoznávate prírodu a spoločenstvo včiel, ktoré by ľuďom v mnohom mohlo svojím správaním slúžiť príkladom. Včely učia trpezlivosti a sú príkladom nezištnosti. Keď jedna objaví bohatú pastvu, nenechá si túto informáciu len pre seba. Včely nepoznajú chamtivosť, iba prácu a službu pre svoje spoločenstvo. Dobrý príklad pre politikov, ktorí toľko rozprávajú o službe národu.

Dá sa na včelárení zbohatnúť?

Na včelárení nie, ale na obchodovaní s medom áno. Nechápem súčasné pravidlá. Pri mrkve, rajčinách či kapuste máte na pulte uvedenú krajinu pôvodu, ale pri mede je povolené zmiešavať medy z rôznych končín sveta, hoci tam hrozí riziko alergií. Také niečo mohla presadiť iba obchodná loby. Prečo nie je uvedené na etikete, že med pochádza z Argentíny? Alebo napríklad aj z Ukrajiny. Naši susedia ho predávajú kilogram po 1 eure. Ako im má slovenský včelár konkurovať?

Napriek tomu máte veľkú včeliu farmu. Ako sa teda držíte nad vodou?

Veľkú zásluhu na tom má môj kolega, priateľ i partner Jozef Vozár. To on navrhol, aby som odštartoval včelársku sezónu v ovocných sadoch. Včely v nich nenazbierajú veľa medu. Prakticky znášku zo sadu minú na svoj rozvoj, je to akoby kondičný tréning na kľúčovú znášku z repkových polí, neskôr agátu a slnečnice. Za opelenie dostávam však zaplatené. Okrem toho môžeme predávať med v podnikových predajniach. Je to obojstranne výhodné aj podnetné. Vojaci hovoria, že majú druha v zbrani, ja vravím, že sme si druhmi v riskantnom podnikaní, ktorí sa môžu na seba spoľahnúť. To je dnes veľká vec.

Ako urobiť včelárenie príťažlivým pre mladých ľudí?

Treba ho zvýhodniť, povedzme ako vo Francúzsku. Tam majú oveľa vyššie podpory z Bruselu aj od národnej vlády. Bol som u včelára, ktorý mal na včeliu rodinu znášku len 10 kilogramov medu, oveľa menej ako na Slovensku a žil si ako kráľ. Možno aj preto, že mal veľkú klientelu ľudí z mesta. Chodili k nemu celé autobusy na exkurziu a kupovali si med dvoj- až trojnásobne drahší, ako sa predáva na Slovensku. A veru náš nie je o nič horší.

Čo by ste zmenili, aby bolo včelárenie výnosnejšie?

Nie som minister, ale pokračoval by som v kurze bývalého šéfa rezortu Stanislava Becíka. To bol pravý sedliak a vedel, kde včelárov omína topánka. Stále sa hovorí o hrozbe vyhynutia včiel. Kým však budú žiť poctiví včelári, včely nevyhynú. Treba však vytvoriť podmienky na to, aby normálne mohli žiť a hospodáriť práve obyčajní včelári, ktorí sa svedomito starajú o včelstvá a udržiavajú krehkú ekologickú rovnováhu v krajine.

Richard Daabous (49) pochádza z Libanonu. Po štúdiu na SPU v Nitre zostal žiť a pracovať na Slovensku. Pracuje ako manažér pre predaji ovocia a venuje sa včeláreniu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #rozhovor #včelári #Richard Daabous
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy