Podobne prichádza ku klamaniu spotrebiteľov prebaľovaním poľských kurčiat následne predávaných ako nadprodukcia z dvora rodinného domu.
Tieto praktiky majú podľa schválenej novely zákona o predaji na trhoch, ktorá čaká už len na podpis prezidenta, od júla skončiť. Trhovci predávajúci ako fyzické osoby budú musieť preukázať vlastníctvo alebo nájom pozemku, na ktorom vypestovali predávanú zeleninu, ovocie či vychovali zvieratá. Inšpektori budú kontrolovať, či množstvo predávaných potravín zodpovedá ploche pozemku. Ak trhovec bude chcieť predávať napríklad maďarské reďkovky, bude ich musieť nechať v pôvodnom obale, kupujúcemu vystaviť blok z registračnej pokladnice a odviesť DPH.
Produkty z cudziny tak budú kvalitatívne a cenovo odlíšené oproti potravinám od domácich menších záhradkárov. V prípade, že bude nový systém fungovať, kvalita potravín na trhoviskách by sa mala zvýšiť.
„Preukazovanie vzťahu k pôde obmedzí podnikanie priekupníkov kupujúcich tovar v zahraničí alebo v obchodných reťazcoch,“ povedal Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.
Napríklad pani Helenka z bratislavskej mestskej časti Dúbravka dopestuje vo svojej záhradke za mestom chutnú zeleninu aj ovocie a od sliepok má domáce vajcia. Ponúka ich na miestnom trhu. Musí mať pritom pri sebe povolenie na predaj od miestneho úradu. Predávať poľnohospodárske prebytky takto ľudia môžu legálne. Po novom však budú musieť pri vybavení povolenia dokazovať domáci pôvod, a to listom vlastníctva k pozemku. V Dúbravke prenájom miesta na trhovisku na 30 dní v roku vychádza na zhruba 25 eur. Penzisti platiť nemusia.
Vedľa pani Helenky predáva niekedy zeleninu veľkopredajca z Dunajskej Stredy. Či sú jeho produkty naozaj domáce, nevedno. Po novom môžu inšpektori skontrolovať, či má predajca zodpovedajúce pozemky k predávaným objemom. Ak zistia nezrovnalosti, môžu predajcu pokutovať až do výšky 16 500 eur.
Podľa Bíreša štátna kontrola odhalí aj podvodníkov snažiacich sa obísť zákon prenájmom malého pozemku. „Vieme vypočítať, akú úrodu môže roľník v priebehu roka získať zo svojej pôdy. Nie je možné, aby každý deň predával desať kíl čerstvých paradajok, ak vlastní len hektár pozemku,“ pokračoval Bíreš.
Drobní záhradkári môžu svoju produkciu predávať na trhoch bez registračných pokladníc. Túto skutočnosť však zneužívajú špekulanti, ktorí jednoduchým strhnutím etikiet „prerobia“ španielske jahody na produkty slovenských fariem. V súčasnosti inšpektori nemajú ako takýmto podvodníkom dokázať, že nejde o ich vlastné produkty. „Na podvodníkov najviac doplácajú čestní obchodníci predávajúci úrodu z vlastnej záhradky, prípadne nadprodukciu drobných farmárov,“ povedal nezávislý poslanec Alojz Hlina. Ten v parlamente predložil novelu zákona o predaji na trhoch. Novelu podporili vládni aj opoziční poslanci.
Pre preukazovanie pôvodu pôdy môže však v praxi skončiť aj trhový predaj húb, čučoriedok, malín, brusníc či iných lesných plodín. „Pri predaji lesných plodín bude veľmi problematické pre obchodníkov preukázať vzťah k pôde. Jednak budú mať problém zistiť, komu pôda vôbec patrí a navyše protistrana nemá povinnosť uzatvoriť zmluvu,“ upozornil poslanec vládneho Smeru Anton Martvoň, ktorý za novelu nehlasoval. Tieto plodiny sa tak budú ešte viac predávať na čiernom trhu.
„Majitelia lesov si určite od trhovcov budú pýtať peniaze za predaj lesných plodím, čím sa zvýši ich cena a predaj na trhu sa nakoniec nemusí vôbec vyplatiť,“ dodal Martvoň. Už dnes pri predaji húb na trhu musia mať obchodníci osvedčenie o znalosti húb a v praxi sa tak najviac darí nelegálnemu predaju pri cestách.
Predstavitelia obchodníkov napriek možným problémom preukazovanie vzťahu k pôde podporujú. „Tovar na trhoviskách majú predávať tí, čo robia poľnohospodársku činnosť, a nie špekulanti. Dnes sú priekupníci veľmi ťažko kontrolovateľní a je správnym krokom zmeniť tento stav,“ povedal Pavol Konštiak, prezident Zväz obchodu a cestovného ruchu.
Dovážané potraviny predávané na trhoviskách môžu pre zmenu zdražieť. „Každý zásah zo strany štátu obmedzujúci počet obchodníkov vytvorí tlak na rast cien. Štát by sa mal snažiť nájsť iné mechanizmy,ako zabezpečiť čerstvé potraviny,“ uviedol Ľubomír Drahovský z prieskumnej agentúry Terno. Ako schodnú cestu vidí posilnenie regionálnych právomocí samosprávy podľa vzoru susedného Rakúska.
Trhovci z Miletičovej ulice v Bratislave sú k zákonu zdržanliví. „Každej zmene zákona sa musíme prispôsobiť. Ja mám vlastnú pôdu, ale časť produkcie nakupujem aj z veľkoskladu. Pre mňa osobne je vždy rozhodujúca čerstvosť, nie pôvod zeleniny,“ uzavrel predajca Milan z Bratislavy. Ďalší obchodníci bez vlastnej pôdy sa k zmenám zákona nechceli vyjadriť. Bez citovania s ňou súhlasili hlavne staršie panie predávajúce plody z vlastnej záhradky. Práve ony majú totiž najväčší problém konkurovať špekulantom nakupujúcim v hypermarketoch.
Zmeny v predaji na trhoviskách
Doteraz stačilo na predaj domá* cich produktov čestné vyhlásenie predajcu o domácom pôvode tovaru
- Na základe neho môže miestny úrad vydať povolenie na predaj výrobkov z vlastnej pestovateľskej či chovateľskej činnosti
- Žiadateľ tiež musí úradu či správcovi trhoviska zaplatiť poplatok za miesto na trhovisku
- Od júla úrad povolenie vydá, len ak žiadateľ predloží aj doklad o tom, že je vlastníkom alebo nájomcom pozemku, na ktorom uskutočňuje pestovateľskú či chovateľskú činnosť
- Má sa tým obmedziť, aby sa na trhoviskách pod označením „domáci“ predával tovar z dovozu, ktorý možno kúpiť aj vo veľkých obchodoch
- Je však otázne, či sa opatrením nestopne aj predaj produktov z lesa, napríklad čučoriedok či húb