Tento film by mali vidieť milióny divákov, pretože vyvracia stereotypy a ukazuje, ako sa rodí poctivé mäso. Bodaj by sa podarilo nakrútiť takýto film aj zo slovenského prostredia, možno by sme si viac vážili potraviny a poctivú prácu roľníka. Ale film nie je o moralizovaní, je to šťavnatá próza o rovnako šťavnatej poézii menom steak.
Jeden z jeho hrdinov španielsky farmár José Gordon chová na Slovensku takmer neznáme plemeno dobytka Galicijské svetlé. Na lúke sa popása rešpekt vzbudzujúce zviera. Má mohutné rohy a robustné telo. Je to pochodujúca hora mäsa. Farmár medzi rečou prehodí, že býk zožerie denne aj 15 kilogramov obilia, akoby tým naznačoval, že steak z tohto zvieraťa má vysokú cenu.
Medzitým nasleduje šikovný prestrih do londýnskej reštaurácie. Majiteľke ponúknu mäso z neznámeho plemena. Keď sa dozvie, že zviera má 13 rokov, ironicky podotkne: "A kto ho vykostí?“
Film búra mýty o tom, čo je dobré a pripomína, že všetky plemená môžu byť na steaky dobré. Lenže čo je dobré pre Američana, nie je dobré pre Japonca. Austrálčania napríklad chovajú špeciálne pre Japoncov plemená, ktoré majú bohato mramorované mäso. Moderné gazdinky možno ani netušia, čo to vlastne mramorovanie je. Nuž je to prenikanie tuku do svaloviny, a to závisí od povahy zvieraťa.
Film o steakovej evolúcii, či revolúcii, je skvelý, pretože ide na spotrebiteľa chytro. Ukazuje mu paralelne mäsko na panvici, na tanieri, na háku aj ako živého milého tura. Najmä súčasníkovi otvára oči. "Môže byť dobre vyzreté mäso vo vákuu? Hlúposť,“ smeje sa jeden z britských hrdinov filmového príbehu. V Británii, ale nielen tam, predsa vedia, že dobre vyzreté mäso je také, čo je dobre (správne dlho) zavesené na háku. Potom chutí výborne, ako maslo, vraví jeden z degustátorov steakov.
Chcete steak s osobitnou príchuťou? Zabaľte ho do utierky nasiaknutej poctivou whisky. Tá naruší kolagén a mäso získa chuť s neobvyklou arómou.
Film je plný úsmevných postrehov, najmä keď ukazuje hospodárenie farmárov na Korzike, ktorí chovajú tigrované plemeno dobytka. "Pracujem ako mravec, ktorý si chystá zásoby na zimu,“ vraví jeden z farmárov, ktorý pre svoje stádo pripravuje šesťmesačné zásoby sena. Zvieratá kŕmi tradične – trávou, hrachom, načo sója z dovozu, a v jeseni zožerú aj listy zo stromov.
"V každom ročnom období chutí mäso z mojich zvierat inak, keď ich kŕmim senom, vonia ako medovník, pretože je v ňom veľa kvetov,“ hovorí počerný Korzičan.
Steaková ®evolúcia je o tom, ako sa zmenilo hospodárenie na pôde. Na piedestál kladie poctivú roľníkovú prácu. Občas v ňom zaznie drsný humor. "Hádajte, ako farmár vie, že má zdravý dobytok? Stačí sa pozrieť na kravské lajno. Ak si na ňom šmakuje hnojival, dobytok je zdravý, inak by sa ho chrobák nedotkol,“ znie farmárova rada.
Nitriansky Agrofilm je najslávnejší svetový a zároveň slovenský festival dokumentárnych filmov s tematikou o poľnohospodárstve, potravinách, životnom prostredí, o zdravej výžive, ale najmä o živej prírode. Premietajú na ňom skvelé filmy – nie sú pre odborníkov, ale pre ľudí. Tohto roku poslali z 18 krajín sveta, okrem iného z Číny, Nemecka, Ekvádoru, ale aj Česka, Maďarska a isteže aj zo Slovenska, dovedna 112 filmov.
Pri zrode festivalu stál nestor modernej slovenskej poľnohospodárskej vedy profesor Ján Plesník, zakladateľ Výskumného ústavu živočíšnej výroby. Tohto roku vitálny vedec a skvelý publicista oslávil deväťdesiatku. Dnes v Plesníkových šľapajach pokračuje profesor Štefan Mihina, šéf Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra.
Dávať peniaze v čase krízy na filmy o poľnohospodárstve sa zdá byť luxus. Nie, nie je to luxus, je to záväzok a povinnosť, aby sme vedeli o prírode, pôde, rastlinách a zvieratách viac. Lebo dobrý film, a na Agrofilme ich boli desiatky, otvára oči. Dožičme ľuďom nielen chlieb a mier, ale aj zdravý úsudok.