Pozrime sa však na problém optikou jedného z veľkých nadnárodných výrobcov. Globalizácia nesporne zotiera hranice, strhávajú ich predovšetkým veľké nadnárodné potravinárske spoločnosti. Potravinové giganty ponuku potravín určite do istej miery unifikujú, ale nemôžu si dovoliť nerešpektovať rozdielnosť chutí jednotlivých národov.
"Každý kontinent a región má iné prírodné podmienky, ľudia sa im prispôsobovali po generácie, čo sa prejavilo v ich stravovacích návykoch a samozrejme v chuti jedál a nápojov,“ hovorí Jozef Neumann, generálny riaditeľ spoločnosti Pepsico pre Česko, Slovensko, Maďarsko, ale aj pre celý Balkán a k tomu Cyprus, Maltu a Izrael. Už z výpočtu krajín, ktoré má Neumann ako manažér v portfóliu, je jasné, že musí citlivo prihliadať na rozdielne chute, vyrastajúce z kultúrnych a gastronomických zvyklosti v týchto krajinách.
Neumann hovorí, že je nereálne mať jeden identický produkt pre celý svet. Chuťové preferencie sú iné v Mexiku a iné na Blízkom východe, iné v Číne a iné v strednej Európe. Chuťové preferencie ľudí treba rešpektovať. V Pepsicu to podľa Neumanna vidno ani nie tak pri nápojoch, ako pri snackoch a čipsoch. Na Slovensku sa najviac predávajú solené čipsy, zatiaľ čo v Maďarsku je papriková a slaninová chuť, v Pobaltí prevládajú syrové variácie alebo cibuľka.
Ako vyzerá situácia v nealkoholických nápojoch? Tu sa rozdiely zotierajú, ale stále sú národné preferencie. Napríklad v Poľsku sa výrazne viac predávajú zeleninové džúsy, zatiaľ čo na Slovensku a v Česku ich ľudia veľmi nekupujú, prím v džúsoch a limonádach hrajú pomaranč a jablko.
Zoberme si však kolové nápoje. Na jedného svetoznámeho výrobcu sa zniesla spŕška kritiky, že v Rakúsku sladí repným cukrom a na Slovensku izoglukózou z kukurice. Ako ovplyvňuje sladidlo chuť nápoja? Odpoveď odborníkov je viac ako zaujímavá. České oddelenie kvality Pepsico dospelo k tomuto názoru:
"Chuťový profil oboch sladidiel je vďaka zastúpeniu rovnakých cukrov blízky. Podľa našich skúseností a vnímania kolových nápojov lepšie "funguje cukor“ (dodáva plnšiu chuť) a v nápojoch s ovocnými príchuťami zasa zvýrazňuje ovocnú chuť.“
Punktum. Je to v podstate jednoduché. Pepsico reagovalo na tento poznatok tým, že prestalo sladiť izoglukózou a uprednostnilo cukor.
Podľa Márie Baričičovej z Pepsica spoločnosť má nastavené prísne štandardy aj v rámci globálnej politiky. Veľmi striktne postupuje pri všetkých inováciách. Napríklad pokiaľ ide o minimálny obsah ovocnej zložky v nápojoch, pre všetky krajiny je úplne rovnaký. "Nerozlišujeme stred, západ či východ Európy. Je to produkt, ktorý musí spĺňať stanovený štandard,“ zdôraznila Baričičová.
Novým momentom, ktorý významne ovplyvňuje správanie potravinárov aj obchodníkov, sú sociálne siete. Neumann si všíma, že ľudia ich prostredníctvom zdieľajú pocity, názory o tom, čo robia, jedia a pijú. Nemožno ich cenzurovať. Práve sociálne siete vyvolávajú tlak na výrobcov a obchod, aby sa správali v súlade s dobrými mravmi.
"Je to veľmi otvorený nástroj, ktorý sa ľahko môže premeniť aj na hrozbu, pretože výrobcu môžu neprávom obviniť, ale vždy je tu možnosť, ako sa obhájiť. Treba vyložiť karty na stôl, keď to robíte dobre, keď nepodvádzate, nemáte sa čoho báť,“ tvrdí Neumann.
A ešte jeden zaujímavý Neumannov postreh: "Sociálne siete sú ideálne pre informovanosť ľudí. Zväčšuje sa povedomie ľudí a súčasne uvedomelosť v tom, že to, čo robím v tridsiatke, ako sa stravujem, veľmi ovplyvní, ako budem žiť v päťdesiatke.“
Spoločnosť je z hľadiska racionálneho stravovania vyspelejšia, ako bola na sklonku minulého storočia. Rodičia sa snažia zavčasu odovzdávať "potravinové“ informácie deťom. Dôležitá je pritom samozrejme škola či športový klub. Deti dajú na trénerov a ich radu: keď športuješ, mal by si jesť to a to, nie tamto. Autorita ľudí zvonka je niekedy väčšia ako rodičov.
Treba kombinovať všetky možnosti, aby deti nabrali správny potravinový kurz.