Sú to len ďalšie príklady spomienkovej nostalgie alebo je za tým aj kus pravdy? Ako zistila analýza portálu Masodomov.sk, pamätníci starých chutí v tomto prípade až tak nezveličujú. Porovnávať súčasnú situáciu s bývalým režimom už patrí k folklóru.
Výnimkou nie sú ani potraviny. „Naozaj boli za čias centrálneho plánovania a ústredných zjazdov Komunistickej strany Československa lepšie, chutnejšie či dokonca zdravšie mäsové výrobky ako tie súčasné? My sme sa pokúsili nájsť na túto otázku nestrannú a fundovanú odpoveď,“ vysvetlil Boris Halaj, produktový manažér portálu Masodomov.sk, ktorý združuje komunitu lokálnych výrobcov mäsa.
Z ich záverov vyšlo, že mäsové výrobky za socializmu nepochybne obsahovali viac mäsa, čo bolo dané viacerými faktormi. Zavážilo najmä to, že mäso bolo relatívne lacné, takže nemalo žiadny význam nahrádzať ho, napríklad drahšou sójou z dovozu.
Ako Halaj navyše pripomína, vtedy sa i životná úroveň hodnotila spotrebou mäsa. „V tých časoch dosahovala úctyhodných 84 kíl na obyvateľa ročne. Dnes je to – v rámci Európskej únie – podpriemerných 50,2 kilogramu,“ porovnal.
O čo nižší je v súčasných výrobkoch podiel mäsa, o to vyšší je v nich obsah vody. A tá sa v mäse viaže chemickými látkami. K lepšej chuti mäsových produktov v minulosti prispievalo aj používanie čistých, prírodných korenín. Tie sa síce dávajú i dnes, no väčšie mäsokombináty ich nakupujú v tzv. kombi zmesiach, kde je zmiešané už takpovediac všetko, vrátane emulgátorov.
Ďalší rozdiel vo výrobe je v tom, že kedysi sa samotná vstupná surovina, teda mäso, používala najmä v čerstvom stave, čo určite prospelo výslednej chuti. Súviselo to predovšetkým s vtedajším riadením a plánovaním. V takmer každom okrese bol nejaký podnik na spracovanie mäsa, ktorý nakupoval živé zvieratá z jednotných roľníckych družstiev, a to najmä zo svojho okresu.
Teraz sa dá o lokálnom pôvode potravín len ťažko hovoriť. Suroviny sa, naopak, nakupujú takmer z celého sveta a ich trvanlivosť sa rôznymi spôsobmi predlžuje (napríklad balením v ochrannej atmosfére, mrazením a podobne).
Samostatnou kapitolou dnešných mäsových výrobkov je „vynález“ separátu. To je mäso, ktoré sa mechanicky oddeľuje od kosti. „Ak to veľmi zostručníme, kosti so zvyškami mäsa sa pomelú a následne sa na základe rôznych fyzikálnych vlastností mäsa a kostí od seba oddelia, pričom vzniká akási pasta, ktorá však obsahuje aj mikroskopické čiastočky kostí. Prínos používania takého separátu do mäsových výrobkov si každý zhodnotí sám,“ uviedol Halaj.
Výsledkom toho všetkého je rozdiel v chutnosti medzi výrobkami v minulosti a dnes. Pamätníci socialistických čias si podľa Halaja ešte spomínajú na prípady, keď hostili nejakého zahraničného hosťa a ten si nevedel vynachváliť plnú, poctivú chuť mäsových výrobkov. „My dnes niečo podobné zažívame napríklad pri ceste na Balkán, kde sú podľa všetkého ešte v technologických inováciách v oblasti spracovania mäsa pár rokov pozadu,“ skonštatoval manažér.
Technologický pokrok priniesol aj to, že sa do mäsa pri spracovávaní dodávajú prídavné látky, ktoré majú výrobku pomôcť dosiahnuť typickú chuť, farbu, vôňu či vzhľad. Pri produktoch, kde legislatíva určuje minimálne percento bielkovín, sa však používajú aj na to, aby dohnali ich nedostatok. Za socializmu sa síce tiež používali umelé prísady, ale narábalo sa s nimi oveľa opatrnejšie.
Aké je teda zhrnutie? Halaj zdôrazňuje, že ak máme pod slovom „zdravšie“ na mysli zdravotnú bezpečnosť potravín, tak potom sú v súčasnosti najzdravšie mäsové výrobky, aké kedy v histórii boli. "V byrokratickej a úzkoprsej EÚ to platí dvojnásobne.
Ak si však pod slovom zdravšie predstavujeme menej chémie a viac prírodných surovín, tak musíme skonštatovať, že za socializmu boli jedny z najzdravších mäsových výrobkov, aké si dokážeme predstaviť," zhodnotil.
Ako negatíva socialistickej výroby možno na druhej strane uviesť nepravidelné a nedostatočné zásobovanie. Mäso sa často nakupovalo „pod pultom“, po známosti a mnohé výrobky bolo treba zháňať. To, čo ľudia nenašli v predajniach, vyvažovali domácou produkciou, chovom vlastnej hydiny, prasiat, kačíc, husí, moriek či králikov.
Na druhej strane však platilo, že ak už ľudia niečo kúpili v obchode, mali istotu, že je to všade rovnaké – v Košiciach i v Bratislave, pretože v celom štáte platili jednotné normy.
"K negatívam čias súdruhov treba tiež pričítať obmedzenú ponuku, úzky sortiment a takmer žiadne inovácie. Pred rokom 1989 ste si nekúpili talianske prošuto, salámu s provensalským korením alebo schwarzwaldskú šunku.
Dnes nájdeme v ponuke obchodov takmer čokoľvek, zato však musíte byť veľmi ostražití, pretože nikdy neviete s istotou, či kupujete liptovskú, litovskú, litavskú či dokonca lipovskú salámu a či bude mať obsah mäsa 50, 40 alebo desať percent," varoval Halaj.