Ľudia preferujú čerstvosť, vy ste však konzervárenská spoločnosť. Akú rolu hrajú konzervované potraviny v našom jedálnom lístku?
Aj my vyrábame čerstvé potraviny, asi 15 percent z nášho sortimentu sú chladené a čerstvé potraviny. Všeobecne spotreba trvanlivých potravín neklesá. Aj spotrebitelia kalkulujú, ako naložiť s časom. Je tu trend ponúkať chladené potraviny, ale pokiaľ ide o hotové jedlá, napríklad mäsové výrobky, ako sú nátierky a paštéty, nevidíme na trhu pokles. Je celá skupina spotrebiteľov, ktorí v priebehu pracovného týždňa vyhľadávajú trvanlivé potraviny.
Nahráva vám zrýchlenie života, jeho uponáhľanosť? Konzerva rýchlo "dobíja baterky“, otvorí sa, natrie či prihreje. To zrejme ľuďom v časovej tiesni vyhovuje.
Hamé prežíva dobré obdobie vývoja. Ľudia nechcú či nemajú čas na to, aby ho trávili prípravou jedál, preto použijú hotové jedlá alebo polotovary. Do kariet nám hrá konjunktúra celej ekonomiky, keď veľa ľudí pracuje v rôznych odvetviach v druhých či tretích zmenách. Pomáha nám aj rastúca mobilita obyvateľstva, či už ide o cestovanie za prácou, o turistiku, dovolenky.
Nároky na potraviny rýchlo rastú. Ako ste odpovedali na tieto výzvy?
Prv bolo konzervované jedlo synonymom nezdravého stravovania, ale to vôbec nie je pravda. Pri výrobe okrem niekoľkých výrobkov, pri ktorých nie je možné ošetrenie tepelnou sterilizáciou, nepoužívame žiadne chemické konzervanty. Jedlo sa sterilizuje pri vyššej teplote, a tým je, akoby povedali naše babičky, "zavarené“ do obalu. Ide teda o tepelný, nie o chemický proces. To po prvé. A po druhé, používame nové typy obalov. Sú to jednak obaly s rôznym typom otvárania ako Easy Open, Easy Peel alebo sú to aj trvanlivé, tzv. bariérové plastové obaly. Garantujú výrobkom dlhú trvanlivosť a sú vhodné aj na ohrev v mikrovlnke.
Kedysi ľudia preferovali mäso, bolo vzácnosťou. Dnes idú do popredia ľahké jedlá, ryby, zelenina. Ako sa to odrazilo vo vašom výrobnom programe?
Rôzne mäsové výrobky, ako sú paštéty na čele s našou tradičnou Májkou, nátierky a hotové jedlá majú na celkovom objeme tržieb ešte stále 40-percentný podiel. Na druhej strane sa rýchlejšie, tak ako nám rastie celé portfólio výrobkov, rozvíja produkcia rybích či zeleninových nátierok. Populárne sú tuniakové, makrelové, sardinkové nátierky, ale aj rôzne zeleninové a strukovinové výrobky. Dynamicky sa rozvíja výroba ovocného pyré so stopercentným obsahom ovocia. Ide o tzv. Easy Fruity balené do doypack vrecúšok, špeciálnych vrecúšok, ktoré môžu o. i. obsahovať dojčenskú výživu. Je to rýchle, pohodlné a zdravé.
Jedlá sa stále zdokonaľujú. Ako tvoríte nové receptúry?
Sortiment máme rozdelený do kategórií, pričom každá sa vyrába v niektorom z našich výrobných závodov. Vyhodnocujeme podnety prichádzajúce z trhu, z rôznych veľtrhov a výstav. Ide o určitú kombináciu toho, čo prinášajú české, slovenské, maďarské a ruské trhy a potom sú to nápady zo sveta.
Vývojárov zrejme nezískate úplne hotových rovno zo školy. Ako si ich vychovávate?
Základom sú školy, povedzme potravinárske fakulty na slovenských a českých univerzitách. V laboratóriách a vôbec v každom vývojovom tíme pracuje veľa mladých ľudí. Využívame odborníkov s marketingovým vzdelaním. Nový produkt je mixom mnohých, dobre skĺbených poznatkov, výživových trendov, rešpektovania miestnych chutí.
Tovar vždy predával obal, no aj ten podlieha zmenám. Čo je dnes „trendy“? Vracia sa sklo? Aká je rola hliníka, plastov?
Sklo je z hľadiska Slovenska a Česka fenomén, ktorý je v západnej Európe v útlme. Ľudia ho vnímajú ako transparentný prvok. Vidia, ako výrobok vyzerá, je to opäť moderný obal, ktorý sa používa aj na prémiové výrobky. Obrovský rozvoj prežívajú obaly doypack – moderné znovu uzatvárateľné plastové vrecúška, najmä pri dojčenskej výžive a ovocnom pyré, ale využívajú sa aj pri majonézach, kečupoch a teraz si ho zákazníci prajú aj pri hotových jedlách. Stále sa balí aj do klasického plechu. Hliník či plechy nekončia. Ide o dôležité obaly, ale plast z hľadiska trendov a "vizitibility“ porastie.
Obal komunikuje so zákazníkom svojím tvarom, farbami, logom značky. Na čom si zakladá Hamé?
Keď prídete na predajnú plochu, spotrebiteľ dokáže ľahko pomocou obalov identifikovať výhody produktov. Snažíme sa hlavné benefity komunikovať pri kečupoch Hamé, Otma a Otma Gurmán, je to vysoký podiel paradajok, bezlepkovosť výrobkov a podobne. V chladenom regáli nájdete značku majonéz a tatárskych omáčok od domáceho slovenského výrobcu Doma Prešov, ktoré obľubujú najmä spotrebitelia pre tradičnú lahodnú chuť.
Hamé je súčasťou nadnárodnej spoločnosti. Do akej miery si vaše výrobky uchovávajú identitu českej, resp. slovenskej kuchyne a do akej miery sa globalizujú – internacionalizujú?
V oblasti receptúr, vývoja, marketingu máme voľnú ruku. Vývoj a marketing sa pritom nerobia len v centrále. Snažíme sa poprepájať jednotlivé činnosti centrály s našimi závodmi na Slovensku, v Rusku. Ak chceme byť úspešní, musíme zachovávať lokálnosť, prispôsobovať sa miestnemu trhu a spotrebiteľovi.
Ako ste sa uplatnili v Rusku, predsa len je to dosť odlišný trh?
V Rusku máme výrobný závod, 90 percent sortimentu sa vyrába tam a rovnako tam vznikajú receptúry, tam sa tvorí aj marketing. Určite sa mnohé procesy snažíme koordinovať, máme holdingové usporiadanie, ale od nás vozíme do Ruska len nejakých 10 percent sortimentu, ktorý tam predávame. Hamé tam má dobrý zvuk, je vnímaná ako stredoeurópska značka a zároveň Rusi vedia, že je to slovenská a česká značka vyrábaná v Rusku. V Rusku sme jednotkou v paštétach a na Ukrajine v dojčenskej výžive.
Nie je konzerva ako konzerva. Sú lacné aj drahé. Koľko ľudí je ochotných zaplatiť vyššiu cenu za adekvátnu kvalitu? Zmenilo obdobie hospodárskej konjunktúry správanie ľudí?
Určite áno. Pokiaľ ide o cenu, platí takmer priama úmera medzi kvalitou obsahu a cenou. Medzi mäsovými výrobkami, ktoré sa začínajú pod jedným eurom, a tými, ktoré sú za dvojnásobok ceny, je samozrejme rozdiel, ale jedny aj druhé výrobky majú svojich spotrebiteľov. Každý si z našich výrobkov môže vybrať podľa svojich potrieb a možností. Sme veľká firma, potrebujeme vyrábať veľké objemy, robíme všetky segmenty, samozrejme stredný, ako aj prémiový. Ten teraz rastie, ale stále je výrazne menší ako stredný segment.
Ako sa darí vašej slovenskej spoločnosti Doma v Prešove? Bola to dobrá investícia?
Uplynuli už tri roky od našej akvizície, začiatok bol pozvoľný, nerástli sme tak rýchlo, ako sme chceli, ale teraz sa nám darí, začali sme vyrábať nové výrobky, obmenili sme technológie. V Prešove je silná základňa výroby majonéz, a nielen pre slovenský trh, už sme napríklad vyvinuli nové produkty pre maďarský trh. S vývojom v Doma sme spokojní.
Aká je budúcnosť českých a slovenských potravinárskych firiem?
Verím v budúcnosť českého a slovenského potravinárstva, lokálni výrobcovia majú miesto na národných trhoch. My sme regionálny stredoeurópsky výrobca, nie úplne globálny, ale určite presahujeme domáce trhy. Zvuk slovenských a českých potravín je vo svete dobrý. Máme zaujímavé receptúry a chute aj pre export potravín, máme teda konkurencieschopné výrobky. Sú tu však nové obmedzujúce faktory.
Aké?
Je to nedostatok niektorých surovín, pretože slovenské a české poľnohospodárstvo nie je na tom úplne dobre. Niektoré komodity preto musíme dovážať. Druhým obmedzujúcim faktorom sa stala pracovná sila. Kým prv bola konkurenčnou výhodou, teraz sa stáva nevýhodou. Chýbajú ľudia a rastie mzdová špirála. To však nie je problém len potravinárstva, ale aj ostatných odvetví ekonomiky.