Ako sa vraví, všetko sa vyjaví v porovnaní. Priaznivci takzvaného kváskovania, čo je dnes nielen na Slovensku už riadne početná komunita, porovnávať môžu. Sami si vyrábajú kvások a sami si pečú chlieb. Pre mnohých v dnešnom pracovnom zhone nepredstaviteľné, možno absurdné. Ale tí, ktorí si na to z rôznych dôvodov čas nachádzajú, by sa k chlebu zo supermarketu ťažko vrátili.
Niektorí majú zdravotné problémy, iní sa im chcú v budúcnosti vyhnúť, ďalší športujú, a teda pozerajú, čo zjedia, iní pečú jednoducho pre radosť, pre potešenie z toho, že vedia vlastnými rukami vyrobiť chlebík, ktorý chutí a je zdravý, lebo obsahuje len to, čo doň dajú. Nehovoriac o tom, že je to úžasný príklad pre deti, ktoré neraz neuveriteľne ovládajú informačné technológie, ale pôvod mlieka a chleba im zostáva neznámy.
Žiaden chlebík by nevznikol bez kvásku. Človek ho hľadá na internetovej kváskovej mape, a pritom ho má za rohom. Nákup ma priviedol do malinovského obchodíka BioRio so zdravou výživou. Šťastie mi prialo, ďalší deň sa tu stretávali priaznivci kváskovania, aby sa naučili robiť cesto a piecť chlebík.
Učiteľkou kváskovania nebol starý pekár, ale mladá farmaceutka Dagmar Steinecker. Keď si pred časom kupovala múku, semiačka a koreniny, dala sa do reči s majiteľkou obchodu Miriam Ščepánovou. Zistili, že jedna pečie chlieb a druhá pozná ľudí, ktorí by to chceli vedieť. A tak akoby náhodou sa zrodila neformálna škola kváskovania.
Dagmar Steinecker kváskuje už dva roky. Na materskej dovolenke ju za srdce chytila kniha Kváskovanie. Chémia a biológia sú jej odbor, odtiaľ bol už len krok k praktickému kváskovaniu. Je zručná i rečná – vie vysvetliť, čo všetko sa s kváskom, cestom a chlebom deje počas celej prípravy.
Upozorní na rozdiel medzi droždím, čiže pivovarskými kvasnicami, a kváskom, ktorý je veľmi individuálny, až tak, že mu kváskari dávajú svoje mená. Každý kvások je iný, lebo v každej domácnosti sú iné baktérie. Kvások môže byť správne kŕmený alebo vyhladovaný, niekedy môže ochorieť, splesnivieť a pri nesprávnej starostlivosti aj zomrieť. Je to vskutku živá bytosť.
Kváskový chlebík nie je chlebík bezlepkový, nie je vhodný pre celiatikov. Je však dobre stráviteľný, nenafukuje, je trvanlivejší, neplesnivie. Neobsahuje urýchľovače a kypridlá, ktoré doň pridávajú veľké pekárne, aby upiekli rýchlo veľké množstvo chleba. Čím dlhšie chlebík kvasí, tým je výživnejší. Pekáreň si luxus čakania nemôže veľmi dovoliť, ale vy áno, ak si dobre rozplánujete čas.
Treba si uvedomiť, že miesenie, kysnutie a pečenie môže trvať podľa druhu chleba 6 až 24 hodín. To však neznamená, že sa mu celý ten čas reálne venujete. Ale myslieť naň musíte. Keď ho vytiahnete z pece, treba mu dopriať ďalších osem až desať hodín, aby dozrel. Ražný musí postáť až 12 hodín po upečení. A netreba ho zakrývať.
Na vlastný chlebík sa tešíte ako na mannu nebeskú. Veď čo sa človeku dostane ľahko a rýchlo, to si neváži. Radosť si treba zaslúžiť, aj si na ňu počkať. Mne sa debutový chlieb v rúre trochu roztiekol, bol nižší, ako má byť, ale chuť všetko napravila. Jednoducho bol skvelý, až sa mi nechcelo veriť. Učiteľka kváskovania upozorňovala, že nováčikovi sa vydarí vari až desiaty chlieb. No neviem, s takýmto bleskovým štartom môžem pomýšľať na kváskový Olymp. Výborné je, že doma si môžete pripraviť chlebík, aký vám vyhovuje, použiť pšeničnú, špaldovú, ražnú múku, pridať slnečnicové, tekvicové, ľanové semienka, ovsené vločky, karamelizovanú cibuľku, mrkvu, čokoľvek, čo máte radi. Takže, do kváskovania.