Treťou najnákladnejšou položkou je rekreácia a kultúra (10 %). Najmenej nám mesačne zhltne vzdelávanie (necelé 2 %).
V porovnaní s krajinami EÚ mali Slováci za rok 2018 jedny z najvyšších nákladov nielen bývanie ale aj potraviny a nealkoholické nápoje. Ak sa však pozrieme niekoľko rokov späť, tak za posledných desať rokov sa výdavky na spomínané bývanie a energie mierne znížili. „Situácia na komoditných trhoch bola najmä v rokoch 2016 a 2017 priaznivá. Ako však vidíme, ceny idú opäť nahor, Slováci si za plyn, elektrinu a teplo v tomto roku viac priplatia,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ešte koncom roka 2018 rozhodol o zvýšení cien elektriny, plynu, vody aj tepla. V prepočte vychádza, že za plyn si priplatíme od 0,90 do 11 eur mesačne, za elektrinu od 0,6 do 7 eur, za teplo do 2 eur mesačne.
Ak sa pozrieme na ceny celkovo, tak podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat má v Európskej únii najnižšie ceny Bulharsko, naopak, najdrahšie sa žije v Dánsku. „V Bulharsku sú ceny ani nie polovičné než je priemer EÚ, v Dánsku sú o 41 % vyššie. Slovensko je na úrovni 65 %, to znamená, že ceny máme celkovo o 35 % nižšie než priemer celej únie. Z hľadiska V4 však patria k najdrahším, nižšie ceny tovarov sú v Českej republike, Maďarsku aj Poľsku,“ vysvetlila Buchláková.
Najviac výdavkov z rodinných rozpočtov európskych domácností smeruje do bývania a nákladov na energie, a to až viac ako 24 % z celkových výdavkov. Druhou najnákladnejšou položkou v rámci 28 krajín EÚ je s 13 %-timi doprava, potraviny a nealkoholické nápoje ukrajujú 12 % z celkového disponibilného príjmu priemernej európskej domácnosti. V hoteloch a reštauráciách minú Európania mesačne necelých 9 % z celkových výdavkov, na kultúru rovnako.