Slováci sa nemusia obávať vysokých nákladov na teplo

Vykurovacie obdobie sa na Slovensku podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva začína 1. septembra a končí sa 31. mája nasledujúceho roka. Dodávatelia tepla môžu prerušiť vykurovanie aj skôr, ale len ak teplota vzduchu stúpne nad 13 ° počas dvoch za sebou nasledujúcich dní a zároveň nie je predpoklad opätovného poklesu teploty podľa predpovede počasia. . Dnešné systémy centrálneho vykurovania využívajú ekvitermickú reguláciu, ktorá na základe počasia a vonkajšej teploty upravuje teplotu vody vo vykurovacom zariadení. Pokiaľ je vonku chladnejšie, teplota vykurovacej vody sa automaticky zvýši. Naopak, keď je vonku teplejšie, teplota vody sa zníži. Vďaka nej je zabezpečený komfort vo vykurovanom priestore v závislosti na teplote okolia počas aj v tých ročných obdobiach, kedy sú najväčšie výkyvy medzi nočnými a dennými teplotami. Zároveň nedochádza k prekurovaniu a vysokej spotrebe tepla za teplejšieho počasia.

Nadpriemerne teplá zima

Napriek tomu, že začiatkom roka 2019 v niektorých lokalitách sneh prekvapil obyvateľov svojou intenzitou, bola celkovo zima nadpriemerne teplá (cca o 1,6 °C). V Bratislave sa vo februári dokonca teplota šplhala až k 20°C, čo je na toto ročné obdobie nezvyčajné. Marcové teploty boli tiež vyššie oproti dlhodobým priemerom, vďaka čomu ľudia prestali vykurovať svoje domácnosti. Strašiakom pre vývoj cien tepla na Slovensku bola informácia z decembra minulého roka o zvyšovaní cien komodít na svetových trhoch.

Zvýšili sa ceny elektriny, plynu a zdraželi aj emisné povolenky. Zvýšenie cien vstupných energií a modernizácia zariadení na výrobu a distribúciu tepla, ktoré teplári potrebujú na svoju prevádzku, sa premietlo aj do cien tepla. Teplári sa však snažia byť z roka na rok ekologickejší a využívajú na výrobu tepla obnoviteľné zdroje energie, ktorých cena nereaguje tak citlivo na zmeny v cenách komodít na svetových trhoch. Vo väčšine prípadov sa jedná o výrobu tepla z biomasy, ktorá je oproti zemnému plynu lacnejšia. Je to najmä preto, lebo si ju vieme na Slovensku zabezpečiť aj z vlastných zdrojov. Biomasa je navyše jediným obnoviteľným zdrojom energie, ktoré je možné mať v zásobe a využiť ho práve v čase, kedy je potrebné vykurovať.

Tieto skutočnosti sa premietnu aj do vyúčtovania tepla, ktoré môžu domácnosti očakávať koncom mája budúceho roka. Do vyúčtovania za tohtoročnú vykurovaciu sezónu sa premietne aj záver tohto kalendárneho roka (september až december), a tak ďaleko vývoj počasia nie je reálne v súčasnosti odhadnúť. Ale ak jeseň neprekvapí skorým nástupom a nadpriemerne nízkymi teplotami, tak podľa doterajšieho vývoja sa obyvatelia nemusia obávať o výšku platieb za dodané teplo. To, či budú mať preplatky alebo nedoplatky, bude závisieť najmä od nastavenia výšky zálohových platieb. Ak mali zálohové platby nastavené rovnako ako minulý rok , tak môžu očakávať približne rovnaké preplatky, resp. nedoplatky.

Vyúčtovanie

Podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca povinný doručiť odberateľom vyúčtovanie najneskôr do 31. mája. Domácnosti najviac vo vyúčtovaní zaujímajú práve údaje o nákladoch na dodané teplo na vykurovanie a na prípravu teplej vody. Je potrebné vedieť, že dodávatelia tepla zodpovedajú za fakturáciu nákladov na teplo pre odberné miesto (dom) v zmysle zákona 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca alebo SVB zodpovedajú sa samotné rozúčtovanie nákladov na jednotlivé domácnosti, pričom sa riadia vyhláškou MH SR č. 240/2016 Z. z. v platnom znení, ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla.

Správca môže spotrebiteľom vyúčtovať iba skutočné náklady za službu od výrobcu resp. dodávateľa tepla. Ak správca má iné náklady spojené s dodávkou tepla v danom dome (napríklad opravu ventilov, vyregulovanie systému rozvodov a pod.), mal by tieto náklady fakturovať v inej položke ako v cene za dodávku tepla.