"Mládež nastavuje zrkadlo našej práci,“ hovorí Stanislav Voskár, predseda Slovenského mliekarenského zväzu.
Mlieko, syry, život na farme a v mliekarni onedlho predstavia formou videí stredoškoláci a tie najmenšie na virtuálnej farme doja svoju kravičku a mútia maslo.
Prostredie, v ktorom žijeme, sa rýchlo mení, až tak, že sa stiera rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom. Nielen deti, ale aj dospelí sa v tom prestávajú vyznať. Čo s tým robiť?
Naozaj, pokiaľ ide o potraviny, časť spoločnosti začína žiť zásluhou sociálnych sietí v zajatí rôznych falošných mýtov a predstáv. Moderné komunikačné prostriedky však môžeme využiť aj na zlepšenie reputácie zdravých potravín a predstaviť cez médiá reálne prostredie, v ktorom sa rodia. Virtualitou je presiaknutá celá spoločnosť, dôležité je, aby to, čo predstavuje, bolo najbližšie k správnemu spôsobu života. Teda, aby sme si vedeli vybrať chutné a zdravé jedlo, aby záujem oň prebudil v deťoch aj chuť spoznať zvieratá, život na farme či v mliekarni.
Jedno je teória, druhé zelený strom života. Ako naň vyliezť?
Pred niekoľkými rokmi prvovýrobcovia a mliekari vytvorili Mliečny fond. Odopreli sme si časť zisku, dali ho do fondu, z ktorého financujeme rôzne aktivity na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré sa vyrábajú na Slovensku. Jednou z nich je projekt Adoptuj si kravičku. Je to spôsob, ako hravou formou pritiahnuť deti a rodičov k pravidelnej spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov. Najdôležitejšie je viesť s malými aj veľkými spotrebiteľmi nepretržitý dialóg, aby sme si ich udržali a najmä rozšírili okruh konzumentov mlieka. Ide jednak o zdravú výživu, ale jej prostredníctvom sa udržuje aj zelená krajina a kontinuita života v spoločnosti. Ak si vychováme uvedomelých spotrebiteľov, vychováme si aj budúcich hospodárov – na pôde, v mliekarňach, v krajine vôbec.
Mám sedemročnú vnučku, ktorá rada kŕmi svoju adoptovanú kravičku. Na Štedrý deň bola na farme a nadchlo ju dojenie. Sadla k počítaču a chcela dojiť svoju kravičku, ako to videla na farme. Nešlo to.
Keď si najnovšie otvorí počítač, zistí, že môže svoju kravku nielen nachovať, očesať, ale aj podojiť. Program začínajúci sa adopciou sme rozvinuli. Dieťa si môže postaviť virtuálnu mliekareň, vyrábať v nej jogurty či maslo a ďalej ich predávať. To však nie je všetko.
Aké prekvapenie ste deťom pripravili?
Začali sme deti učiť základom potravinárskej abecedy. Zistia napríklad to, že na kilogram syra treba nadojiť od kravičky 10 litrov mlieka. Deti tak získavajú predstavu, koľko suroviny treba mať na obľúbený syr a zároveň sa učia spoznávať hodnotu vecí. Mlieko, maslo, jogurty, syry predávajú v obchode za dukáty. Hra upevňuje správne spotrebiteľské návyky a robí z dieťaťa malého podnikavého hospodára.
Je to šikovne vymyslené.
Posun v hre, ktorá je jednou z foriem našej komunikácie so spoločnosťou, kvitovali aj návštevníci potravinového festivalu MňamFest v Bánovciach nad Bebravou, kde sme pokračovanie hry Adoptuj si kravičku predstavili. Myslím si, že projekt pomáha nielen poľnohospodárom a potravinárom, ale všetkým, ktorým záleží na výchove detí. Pravdaže, nechceme, aby deti vysedávali len pri počítačoch. Chceme, aby boli naši aktívni partneri.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Ako to chcete dosiahnuť?
Slovenské školy navštevujú Mliečne hliadky. Trojčlenné tímy v kravičkovských kostýmoch navštevujú školy, cieľom Mliečnej hliadky je poskytnúť deťom hravou formou informácie o výrobe a spracovaní mlieka, vybudovať u nich pozitívny vzťah ku zvieratám a prispieť k ich správnym stravovacím návykom. Deťom ukážu, ako si adoptovať kravičku, ako jej vytvoriť farmu. A odmeňujú ich slovenskými mliečnymi výrobkami. Je to príležitosť povedať viac o živote kravičiek, o ktoré sa starajú slovenskí farmári a predstaviť mliečne výrobky, ktoré vyrábajú slovenskí mliekari. Potrebujeme si vybudovať neformálne vzťahy s deťmi v záujme budúcnosti poľnohospodárstva, potravinárstva. Je to spôsob, ako predstaviť nielen samotné jedlo, ale aj odvetvia a ľudí, ktorí potraviny vytvárajú.
Zdá sa, že ste našli spôsob, ako z jednej strany nakloniť pozornosť detí k mlieku a z druhej aj poľnohospodárskym a potravinárskym profesiám.
Získať si pokračovateľov nie je jednoduché. Mliečny fond podporuje finančne aj aktivitu, ktorú zastrešuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Je ňou projekt Podpor svoj odbor. Mieri na študentov stredných odborných škôl so zameraním na poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Vyzvali sme ich, aby nakrútili video, prečo si vybrali štúdium práve toho či onoho agropotravinárskeho odboru, čo ich na ňom baví a prečo by na školu pozvali budúcich spolužiakov. Chceme, aby študentské videá zdieľali ôsmaci, deviataci na základných školách.
Stavili ste na to, aby rovesníci presvedčili rovesníkov?
Presne, darmo sa budeme prezentovať vyhláseniami, aký je agropotravinársky sektor dôležitý, jeho príťažlivosť musí objaviť sama mládež. Dôležitý je jej pohľad na farmy, spracovanie potravín. Každá generácia má svoju reč, svoj názor, svoj pohľad na vec. Je dobré, keď deti k štúdiu, o ktoré nám ide, prilákajú ich vrstovníci. Inak, chlapci a dievčatá sa už registrujú, tešíme sa na videá, ktoré vzniknú.
Zdá sa, že je to dobrý nápad, ako rozvinúť aj duálne vzdelávanie.
Už vznikli prvé triedy s duálnym vzdelávaním a snažia sa aj odborné školy. Ako mliekara ma teší, že v mliekarenskom sektore je zrejme najväčšie percento certifikovaných výrobcov na duálne vzdelávanie. Dôležité je, pravda, aby sme na svoju stranu získali rodičov žiakov 7., 8. a 9. ročníkov na ZŠ. Ak tých nepresvedčíme, potom mnohé profesie a študijné odbory, ktoré ich vyučujú, zostanú neobsadené.
Čo presvedčí rodičov, že nemajú deťom brániť v štúdiu poľnohospodárskych a potravinárskych odborov?
Myslím si že, silným argumentom je finančné zabezpečenie, ktoré tá či oná poľnohospodárska a potravinárska profesia prináša. A, samozrejme, je tu aj praktická otázka samotného štúdia. Máme spoločnosti, ktoré financujú dopravu, internáty, je to návrat k bývalým podnikovým štúdiám. Dôležité je zbúrať predstavu, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo sa spája s ťažkou a nezaujímavou neatraktívnou prácou.
Koluje predstava, že traktorista je špinavý, zamastený…
… lenže keď si chlapec sadne do moderného traktora, ocitne sa v kokpite podobnom lietadlu. A v mliekarňach objavia dievčatá, ale aj chlapci na jednej strane tiež prekvapujúce technológie a zároveň sa uplatní a rozvinie talent každého, kto rád vlastnými rukami pripravuje jedlo. Aj preto musíme viac otvárať farmy a potravinárske závody mladým ľuďom. Stále platí, lepšie jeden raz uvidieť, ako sto razy počuť.