Jana Glasová, analytička Poštovej banky: Priemerná nominálna mzda vzrástla z 3 142 Kčs v roku 1989 na 1 013 eur v roku 2018. Ak by sme priemernú mzdu z revolučného roku vyjadrili vo vtedy ešte neexistujúcich eurách, pri prepočte konverzným kurzom sme v tom čase zarábali v priemere 104 EUR mesačne. Dalo by sa teda povedať, že naše príjmy od revolúcie vzrástli zhruba 9 – násobne. Reálne však nie sme 9-krát bohatší ako vtedy. Nemôžeme sa totiž pozerať iba na nominálne zvýšenie miezd, ale treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia zvýšili 7 až 8 – násobne.
Reálne zárobky
Lepší pohľad na zmenu našich príjmov preto prináša vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu. Prvýkrát od revolúcie sa Slovákom podarilo reálne zarobiť viac ako v roku 1989 až v roku 2007, a to len o necelé tri percentá. Čím to bolo spôsobené? Pre porevolučné 90-te roky bol typický výrazný prepad reálnych miezd, ktorý bol daný vysokou dvojcifernou infláciou. Vlani sme reálne zarábali viac ako v roku 1989 o zhruba 30 %.
Znamená to, že priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti môže dovoliť zo svojho zárobku kúpiť viac tovarov a služieb ako pred revolúciou. Z tohto uhľa pohľadu vyplýva, že sa máme v priemere lepšie ako v roku 1989 a naša životná úroveň je vyššia. Aj tento pohľad na vývoj reálnych zárobkov je však do určitej mierny skreslený. Na úroveň priemernej mzdy si totiž mnohí Slováci ani zďaleka nesiahnu a tí, ktorí zarábajú menej, si zo svojho platu môžu aj menej dovoliť kúpiť.
Životná úroveň
To, čo významne ovplyvňuje našu životnú úroveň, je samozrejme aj úroveň nezamestnanosti a trhu práce. Zatiaľ čo v socialistickom režime nezamestnanosť takmer neexistovala, začiatkom 90. rokov sa vyhupla na dvojciferné hodnoty. Dnes sa ale nachádza na historicky najnižších úrovniach, čo taktiež zvyšuje našu životnú úroveň.