Ak máme jesť viac vlastnej a teda čerstvej zeleniny, potrebujeme zmeniť prístup. Príklad ukazajú napríklad pestovatelia cibule a povedzme rajčín. Tam má krajina najbližšie k dosiahnutiu sebestačnosti. Cibule sa napríklad ročne skonzumuje okolo 50-tisíc ton a zhruba 35-tisíc ton sa už dopestuje na Slovensku.
V čase, keď celú Európu oblieha pandémia koronavírusu, je cibuľa zeleninou, ktorá by nemala chýbať na jedálnom lístku. Veď je to obrazne i doslova prírodné antibiotikum, ktoré posilňuje imunitu organizmu. Na Slovensku ju pestujeme zatiaľ na 800 hektároch, na dosiahnutie sebestačnosti potrebujeme rozšíriť jej plochy ešte o ďalších zhruba dvesto hektárov.
Jeden z úspešných pestovateľov Juraj Máčaj z Kráľovej pri Senci však pripomína, že krok s plochami musia držať aj skladovacie priestory a samozrejme linky na pozberovú úpravu. S každou novou tonou potrebuje Slovensko aj novú tonu skladovacieho priestoru. V princípe platí táto priama úmera aj na iné druhy zeleniny, v pestovaní ktorých slovenské poľnohospodárstvo výrazne zaostáva.
Mimochodom takmer všetka lahôdková cibuľa je z dovozu, pestujú ju Česi, Taliani aj Španieli. Prečo by ju nemohlo aj Slovensko? Je problém len v ručnej práci a nezáujme o ňu?
Strategický plán rozvoja poľnohospodárstva na nové desaťročie ráta s rozvojom zeleninárstva. Dôležité je, aby nezostalo pri slovách, pretože aj minulé vlády v rôznych plánoch a vyhláseniach zeleninárstvo podporovali. Nebudú stačiť len zdroje, ale treba sa dostali k produktívnym pestovateľom a zároveň vytvárať funkčné odbytové združenia, čo dopestovaný tovar dostanú do obchodných reťazcov.
Skĺbenie týchto požiadaviek preverí kvalitu nového manažmentu rezortu. Očakávania zeleninárov, ovocinárov sú veľké.
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Bryndzový koláč na Varecha.sk