Veľký test medov: Takmer 40 % je upravených alebo falošných

09.11.2020 09:01
med
Autor:

Až takmer 40 % medov dostupných na pultoch obchodných reťazcov nemá antibakteriálne vlastnosti, ktoré sú charakteristické pre med. Vyplýva to z výsledkov Medového laboratória SAV, ktoré skúmalo 43 vzoriek medu zakúpených v obchodných reťazcoch na Slovensku.

Len 16 % vzoriek spĺňalo požadovanú úroveň biologickej aktivity, ktorá je charakteristická pre pravé a nepoškodené medy. Živé zložky medu s antibakteriálnym účinkom sú výsledkom práce včiel, v poškodených, upravovaných, alebo vo falšovaných medoch chýbajú, alebo sú nefunkčné. Med patrí medzi najčastejšie falšované produkty. Z predaja medu včelári financujú svoje včelárenie. Spochybnenie medu ohrozuje celý tento obor. Aj preto je nevyhnutné zavádzať nové, citlivejšie metódy testovania kvality a pravosti medov, aby sa k spotrebiteľovi dostal len pravý a nefalšovaný med.

Antibakteriálna aktivita medu je mierkou biologických vlastností pravého medu. Preto má originálna metóda testovania antibakteriálnej aktivity medu vyvinutá našimi vedcami v SAV výnimočný význam.

Tri známky kvality

„O nedostatočnej kvalite medu, ktorý sa predáva v obchodných reťazcoch sme už dlho tušili. Potrebovali sme však získať objektívny obraz skutočného stavu. A tak sme zakúpili v rozličných obchodných reťazcoch produkty s etiketou med a o testovanie ich kvality sme požiadali vedcov v Slovenskej akadémii vied," hovorí včelár Rastislav Pavlišin. Vedci pod vedením mikrobiológa Juraja Majtána udeľovali jednotlivým produktom tri známky kvality – zlatú, striebornú a bronzovú.

Meranou vlastnosťou bola antibakteriálna účinnosť medu. Tá dokáže usmrcovať baktérie, resp. zabraňovať ich rastu a tak pomáhať aj pri liečbe chronických rán či herpesu. Antibakteriálna aktivita robí z medu skutočný med.

Výsledky testov sú pre slovenského spotrebiteľa neuspokojivé. Z celkového počtu skúmaných vzoriek vyhovovalo kvalitatívnym štandardom len sedem zo 43 medov, čo je 16,3 %.

Zlatú medailu kvality a najvyšší antibakteriálny potenciál vykazovali len dve vzorky, jedna vzorka získala striebornú a štyri bronzovú medailu. Podpriemerná antibakteriálna aktivita bola zaznamenaná u 19 vzoriek testovaných medov. Zvyšných 17 medov vykazovalo aktivitu len na úrovni samotnej cukornej zložky medu a možno ich tak považovať za mŕtve produkty.

„Všetko to dobré, čo robí med medom bolo v týchto vzorkách mŕtve. Podiel antibakteriálnej aktivity nedosahoval potrebnú úroveň, a preto v tomto prípade nemožno hovoriť o mede, ako funkčnej a zdraviu prospešnej potravine. V praxi to znamená, že takéto produkty by sme nemali označovať ako med. Ak to robíme, uvádzame spotrebiteľa do omylu a ten v presvedčení, že si kupuje med s antibakteriálnymi účinkami, si v skutočnosti kupuje iba nefunkčnú potravinu, ktorá z hľadiska zdravia a budovania imunity nemá pre človeka žiadnu pridanú hodnotu,“ hovorí Juraj Majtán, autor laboratórnej analýzy medov.

Za zlou kvalitou medu je často neodborná manipulácia, upravovanie či jeho falšovanie. Výrobcovia a dodávatelia takýchto produktov svojim konaním porušujú zákon. Ten hovorí, že do medu sa nesmú pridávať žiadne ďalšie prídavné látky. „S medom, po vyzretí v plástoch, jeho následnom vytočení, krátkodobom státí a výslednom naplnení do pohárov, by sa nemalo už nič robiť. Ak sa tento proces poruší, napríklad zahriatím medu pri teplote nad 40 stupňov med sa znehodnocuje, stráca svoju výnimočnosť-biologickú aktivitu. Zahrievanie sa bežne robí ak chceme „zrušiť“ kryštalizáciu medu, ktorá je mimochodom jeho prirodzená vlastnosť,“ vysvetľuje Juraj Majtán.

Medové laboratórium

Úroveň kvality medov sa nedá vždy odhaliť, pretože v súčasnosti používané laboratórne metódy sú už zastarané, resp. rozsah jednotlivých meraných parametrov je nevhodne nastavený. „Súčasné legislatívne normy, ktoré definujú kvalitu medu na Slovensku, ale aj v Európe, sú nedostačujúce na odhalenie všetkých foriem falšovania alebo znehodnotenia kvality medu. Preto sme vyvinuli novú metódu hodnotenia kvality tohto včelieho produktu s ohľadom na jeho antibakteriálny účinok,“ hovorí Juraj Majtán, vedúci Laboratória apidológie a apiterapie na Ústave molekulárnej biológie SAV, ktorý založil projekt Medové laboratórium.

Výsledky tejto laboratórnej analýzy ukázali nevyhnutnosť pravidelne kontrolovať kvalitatívne parametre medov, najmä ich antibakteriálnu aktivitu a tento údaj viditeľným spôsobom uvádzať na etikete tohto včelieho produktu. Tie produkty, ktoré nebudú spĺňať požadovanú kvalitu by sa nemali označovať ako med.

Slovenskí včelári zároveň upozorňujú, že pravý med, ktorý obsahuje antibakteriálne zložky nie je možné zakúpiť za obvyklú cenu, za ktorú sa med predáva v obchodných reťazcoch. „Pohár kvalitného medu sa predáva za násobne vyššiu cenu, ako je cena v obchodných reťazcoch. Ak je však spotrebiteľ uvádzaný do omylu, a myslí si, že si zakúpil pravý med za výhodnú cenu, v skutočnosti si často zakúpil mŕtvy produkt bez biologickej aktivity“ upozorňuje Rastislav Pavlišin.

„Ak lacné medy nahrádzajú pravý med, produkt včiel, poškodzuje to aj financovanie prevádzky včelárenia. Naši včelári nie sú schopní predať med na slovenskom trhu za ceny obvyklé v obchodných reťazcoch. Cena pravého medu musí byť oveľa vyššia, inak nedokážeme včeláriť. Včelárstvo je finančne náročné, súvisí s pravidelným ošetrovaní včiel, prikrmovaním, zazimovaním… a ak neviete poctivým medom konkurovať jeho lacným verziám, je ohrozená existencia včelárstva ako takého,“ hovorí MVDr. Svetozár Ružička, včelár.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#vedci #test #med #cukor #antibakteriálne vlastnosti
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku