Je chlieb náš každodenný naozaj náš?

Hoci spotrebitelia už väčšmi premýšľajú o tom, čo si v potravinách vložia do nákupného košíka, mnohí na národnú hrdosť a patriotizmus zabúdajú, keď vidia lákavé akciové ceny zahraničných výrobkov. Na možné dosahy upozorňuje predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová.

"Nabádanie na prehnané nakupovanie za nízke ceny v niektorých zahraničných reťazcoch má za následok aj plytvanie potravinami. Stačí len nazrieť do niektorých odpadkových nádob preplnených potravinovým odpadom. Stále platí, že čo je príliš lacné, to si veľmi nevážime.“ Podotýka, že podobne ako iných potravinárov, aj pekárov najviac trápia nevyrovnané dodávateľsko-odberateľské vzťahy, najmä tie, za ktorými stojí zahraničný majiteľ.

"Neustály tlak na udržanie veľmi nízkych odbytových cien, teda cien, za ktoré pekári dodávajú svoje výrobky do reťazcov, ich ženie do istej záhuby. Pekárom sa pritom každý rok zvyšujú výrobné náklady, v poslednej päťročnici najmä mzdové. Len pre ilustráciu – superhrubé mzdy na pracovníka sa od roku 2016 po súčasnosť zvýšili o 100 percent, odbytové ceny pekárenských výrobkov sa však za to isté obdobie zvýšili asi len o 20 %. A to nehovorím o ostatných výrobných nákladoch – ako suroviny, pohonné látky, energie, služby a podobne,“ dodáva T. Lopúchová.

Skôr kúpite dovezené ako domáce

Slovenskí pekári už roky pripomínajú, že potravinársky spracovateľský priemysel sa nezaobíde bez zmysluplných dotácií. "Ak sa neudeje nič s finančnou pomocou štátu v podobe dotácií na zvýšenie konkurencieschop­nosti, úpadok pekárskeho remesla je viac ako reálny. Medziročne s obavami sledujeme rastúce negatívne obchodné saldo, čiže veľký dovoz potravín zo zahraničia a veľmi nízky vývoz tuzemských potravín do zahraničia, trend neobchádza ani pekárov. Napríklad v roku 2018 sa doviezlo pekárenských výrobkov za 186,2 milióna eur, vyviezlo sa za 98,5 milióna eur. Rok predtým sa doviezlo pečivo za 170,3 milióna eur a vyviezlo za 101,9 milióna eur. Medziročne sa tak zvýšil dovoz o 9,4 %, vývoz klesol o 3,3 %. Celkové negatívne saldo sa prehĺbilo o 19,3 milióna e­ur.“

Foto: Archív Tatiany Lopúchovej

Tatiana Lopúchová, Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová, predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Za posledných desať rokov sa každý rok zvyšuje dovoz pekárenských výrobkov, najmä v mrazenom stave. "Podľa našich informácií a odhadov je viac ako polovica týchto výrobkov v zahraničných supermarketoch dovezených najmä z Nemecka, Poľska, Českej republiky a z Maďarska. Pritom aj viacerí slovenskí pekári majú technológie na výrobu mrazeného pečiva a paradoxne sa skôr uplatnia v zahraničí ako doma. Zanedbateľný nie je ani ekologický rozmer, denne prúdi na Slovensko niekoľko stoviek kamiónov s produktmi, ktoré si vieme vypestovať a následne aj spracovať doma,“ hovorí T. Lopúchová.

Viac byrokracie ako pomoci

Slovenskí pekári boli naposledy vylúčení z pomoci na odstránenie následkov a škôd z dôvodu zvýšených nákladov na hygienu a ochranné prostriedky v prvej vlne karanténnych opatrení, pričom výzva bola pre slovenských potravinárov.

"Z vyhlásenej pomoci 13 miliónov eur sa nakoniec neminula ani polovica, aj vinou nezmyselných výluk a nastavení. Nie je to jediná výzva, keď sa finančné prostriedky nedočerpali. Je za tým vysoký stupeň byrokracie, náročnosť vypĺňania žiadostí a podobne. V okolitých krajinách funguje efektívna priama a aj nepriama forma dotovania tuzemských potravinárov veľmi dobre, takže môžu obchodníkom dodávať za nižšie ceny v porovnaní s našimi,“ uzatvára T. Lopúchová.