Skúsený odborník, predseda Poľnohospodárskeho výrobno-obchodného družstva v Maduniciach Oliver Šiatkovský má v tom, ako naučiť ľudí, aby dávali prednosť domácim produktom, jasno.
Pomohlo by, ak by sa zeleninári združovali a vytvárali s obchodníkmi rovnocenné partnerstvá.Oliver Šiatkovský, Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo Madunice
"V súčasnosti je trhový podiel domácej zeleniny žalostne malý, predstavuje len asi 40 %. Slovenský zákazník síce hovorí, že uprednostňuje domácu zeleninu, ale je veľmi senzitívny na cenu. Pomohlo by, ak by sa zeleninári združovali a vytvárali s obchodníkmi rovnocenné partnerstvá. Štát by mal podporiť pestovanie tých druhov zeleniny, ktoré má zmysel pestovať. Slovensko je v spolufinancovaní podpôr na špeciálne plodiny na posledných miestach v Európskej únii,“ zdôrazňuje.
Slováci postupne jedávajú viac zeleniny, svedčia o tom údaje za roky 2008 – 2018. Za desať rokov vzrástla spotreba zeleniny na obyvateľa o 6,5 kg, čo predstavuje zvýšenie spotreby o 6,46 %. V priemere pripadá na obyvateľa 87,3 kg zeleniny za rok, denne vychádza na obyvateľa 239 gramov. Odporúčaná dávka je 270 gramov, takže ešte máme čo doháňať. Slovensko má podstatne nižšiu priemernú spotrebu, než aká je v Európskej únii, aj celosvetovo.
Máme dobrú pôdu
Sme krajinou, ktorá má na pestovanie zeleniny vhodné podmienky, no v jej produkcii nie sme sebestační. "Jednou z príčin je slabá podpora zo strany štátu, pestovanie náročných plodín je prácne a nákladné, podpory sú nízke,“ vysvetľuje O. Šiatkovský. A keďže spotrebiteľ má možnosť voľby a ceny zeleniny dovážanej zo zahraničia sú veľakrát výrazne nižšie ako samotné náklady domácich pestovateľov, vyberie si skôr lacnejšiu.
Foto: Archív Olivera Šiatkovského
"Silnou stránkou Slovenska je, že máme kvalitnú pôdu rôznych typov, môžeme pestovať rôzne druhy zeleniny a zemiakov, máme aj vysokú koncentráciu obrábania pôdy, vybudované závlahy, udržateľnú dostupnosť závlahovej vody a verejnú mienku, ktorá je naklonená podporovať domácu produkciu,“ dôvodí O. Šiatkovský.
Na druhej strane upozorňuje na nedostatočné kapacity na spracovanie zeleniny a zemiakov i skladové kapacity, nedostatok pracovníkov, nedostatočnú podporu rezortu pôdohospodárstva či nízku motiváciu producentov, aby do sektora vstupovali.
Hrozby a výhody
Podľa O. Šiatkovského sa poľnohospodári okrem nedostatku pracovníkov aj odborníkov – agronómov či poradcov, musia vyrovnávať s klimatickými zmenami, neznámymi chorobami a škodcami plodín.
"To všetko sú reálne hrozby. Našou najväčšou konkurenčnou výhodou je bohatstvo v podobe dostatku vody, ročne nám odtečie až 12 miliónov metrov kubických bez použitia, mali by sme sa na to zamerať a využiť aj našu výhodnú polohu, sme v strede spotrebiteľského trhu so sto miliónmi obyvateľov,“ zdôrazňuje odborník.
Na otázku, prečo by sme mali dať prednosť domácej zelenine, odpovedá: "Slovenská zelenina je pod prísnou kontrolou, nepreváža sa ďaleké kilometre, čo znamená aj ekologický prínos. Čím je vzdialenosť k spotrebiteľovi menšia, tým je kvalita vyššia. Výhodou je aj to, že sa dá presne vysledovať, kde a kto ju vypestoval,“ zdôrazňuje O. Šiatkovský.
Čo pomôže pestovateľom:
- vyvíjať, rozvíjať a zavádzať spôsoby výroby, ktoré rešpektujú životné prostredie, metódy pestovania a výrobné techniky šetrné k životnému prostrediu, zamerať sa na ochranu vody, pôdy, biodiverzity
- uvoľniť podmienky na trhu práce
- znížiť daňové zaťaženie, podporovať investície, zrušiť zdaňovanie dotácií
- podporovať predajne s lokálnym potenciálom, predaj z dvora, verejné sklady pre malých a stredných pestovateľov
- využívať moderné technológie