Kúpele v znamení covidu

Prvé zmienky o kúpeľoch, lepšie povedané o liečivých účinkoch prírodných zdrojov na našom území, sa datujú už od dvanásteho storočia, najstaršia písomná zmienka je z roku 1113 v listine kráľa Kolomana o bojnických termách.

K rozvoju kúpeľníctva významne prispela Mária Terézia, ktorá vydala v roku 1763 nariadenie o vykonaní súpisu a analýze všetkých minerálnych vôd na území Rakúska-Uhorska. Ani ona nemohla tušiť, ako sa všetko vyvinie, ani to, že sa zo Slovenska stane spolu s Talianskom, Nemeckou a Českou republikou európska kúpeľná veľmoc. Liečivé pramene, jedinečné účinky klímy či unikátneho bahna sa stali bohatstvom pomáhajúcim prinavrátiť zdravie.

Do prevádzky všetkých kúpeľov zasiahol vlani malý neviditeľný nepriateľ v podobe koronavírusu a prevrátil všetko naruby. Silvia Pavlíková z Kúpeľov Nimnica s úsmevom hovorí, že najviac by všetkým pomohlo, keby sme sa jedného rána zobudili a zistili, že všetko bol iba zlý sen o jednom koronavíruse. "Ale vážne, najlepšie by bolo, keby všetky opatrenia zabrali a my by sme sa mohli opäť venovať kúpeľníctvu v celej jeho vznešenosti,“ tvrdí.

Tamara Šatanková z Bardejovských kúpeľov spolu s ďalšími predstaviteľmi kúpeľov hovorí, že kúpeľom by najviac pomohlo zaradenie liečby pacientov s postcovidovým syndrómom do indikačného zoznamu. "V Českej republike fungujú návrhy do kúpeľov na liečbu poscovidového syndrómu už takmer mesiac, dúfame, že to bude čo najrýchlejšie možné aj u nás.“ Podľa Gabriely Klimovej z Kúpeľov Nový Smokovec by pomohlo aj keby mohli lekári predpisovať návrhy na kúpeľnú liečbu elektronicky. "Znížil by sa nápor na lekárov v ambulanciách,“ dôvodí.

Riaditeľ Kúpeľov Štós a podpredseda Asociácie slovenských kúpeľov Ján Šimko pripomína, že všetky kúpeľné zariadenia sa boria aj s nie celkom jasným výkladom vyhlášky hlavného hygienika, napriek tomu spĺňajú prísne hygienické požiadavky a hľadajú spôsoby, ako činnosť kúpeľov nielen rozbehnúť, ale aj udržať.