Treska s majonézou
Populárny šalát patrí k pochúťkam, po ktorých prahnú aj mnohí Slováci žijúci v zahraničí a označujú ho za jednu z najväčších lahôdok, ktorá im v cudzine chýba. Ešte počas prvej svetovej vojny dvaja právnici, páni Dvořáček a Virzík založili v Bratislave účastinnú spoločnosť Ryba. Hneď od začiatku mali v logu sumca v sieti, ako ho poznáme aj dnes.
Do firmy začali v štyridsiatych rokoch dovážať ryby, medzi inými tresky a úhory z Poľska. Tie však postupne nešli na odbyt a vznikol nápad namiešať šalát s treskou. Za otca tresky považujú kuchára Júliusa Boška. Pridal k nej ocot, majonézu a zeleninu a originálny pokrm bol na svete. Po rôznych etapách znárodnenia a neskôr privatizácie zažila firma aj menej úspešné obdobia, ale po čase získala stratenú pozíciu a treska dodnes patrí k najobľúbenejším slovenským výrobkom.
Čítajte viac Vyrobené na Slovensku: Máme radi domáce a kvalitné
Vinea
Perlivý nápoj vraj vznikol na zákazku, ako stranícka úloha vyrobiť kvalitný slovenský nealkoholický nápoj. Receptúru vymyslel vedec Ján Farkaš z Vinárskych závodov v Pezinku, výskumného pracoviska v Modre. Za základ si zvolil slovenský hroznový mušt. Unikátnu receptúru zlepšila pasterizácia. Vinea sa svojho času dostala aj do Ameriky a spôsobila to náhoda. Keď Američan českého pôvodu Edward Cihak hľadal na Slovensku vína pre americký trh, vypil namiesto minerálky Vineu a zachutila mu. Znovuzrodenie zažila od polovice deväťdesiatych rokov.
BB puding
Symbolom pochúťky viacerých generácií detí bol rozkošný blonďavý chlapček na škatuľke. Popularita BB pudingu pretrváva aj dnes. Stojí za ním lekárnik z Piešťan, ktorý vymyslel spojenie kašičky z kukuričného škrobu a keksovej múčky. Pridal ešte kakaový prášok a jemnú koreninovú zložku proti nafukovaniu. Puding vyrábali v podniku Panvita, ktorý vlastnil Ľudovít Winter, úzko spätý s tamojšími kúpeľmi. Práve on bol duchovým otcom myšlienky vyrábať výživný pokrm pre deti. Od päťdesiatych rokov puding vyrábali v Škrobárňach Boleráz, v deväťdesiatych rokoch značku odkúpila firma Dr. Oetker.
Foto: ARCHÍV TASR
Práčky
Keď v roku 1845 založil v Matejovciach blízko Popradu Carl August Scholtz strojársku dielňu, nikto nemohol tušiť, že ide o základ budúcej fabriky na práčky. Dielňa najprv vyrábala česadlá a klince, potom pocínovaný a pozinkovaný tovar. Počas prvej i druhej svetovej vojny sa preorientovala na sudy, smaltované nádoby a sporáky. Po vojne vznikli znárodnené Spojené smaltovne, ktoré sa v roku 1950 premenovali na Tatrasmalt.
Fabrika začala vyrábať elektrické spotrebiče pre domácnosť, o čosi neskôr práčky, aj vo francúzskej a v juhoslovanskej licencii, názov Tatramat sa objavil až v roku 1974. Po roku 1989 vznikla akciová spoločnosť, o tri roky neskôr sa rozdelila na dve firmy. Jedna časť, ktorá vyrábala práčky, sa spojila s americkou firmou Whirlpool, v roku 1996 sa premenovala na Whirlpool Slovakia a v roku 2002 prekročila produkciu milión kusov práčok ročne.
Papierové obrúsky
Predchodcom výrobcu dnešných servítok bola v roku 1899 Harmanecká továreň na papier. K jej úspešným majiteľom patrili páni Stadler a Hunter, ktorým napadlo, že by mohli vyrábať aj obrúsky. Mali iba jednu vrstvu a vyzerali ako tenučký baliaci papier. V takej podobe, ako si ich kupujeme dnes, sú známe od roku 1972. Vtedajšie Harmanecké papierne patrili pod Slovcepu, generálne riaditeľstvo sídlilo v Banskej Bystrici.
Po vojne vznikli v Harmanci Spojené papierne s pobočkami v Gemerskej Hôrke a Lepenkárňou Karol David a syn. O tri roky neskôr ich zrušili a vznikli Harmanecké papierne. Sortiment rozšírili o viacvrstvové i farebné obrúsky. V roku 1990 prešiel podnik transformáciou, v roku 2002 sa stal súčasťou skupiny SHP Harmanec.
Foto: ARCHÍV TASR
Diava
Silnú vôňu Diavy, leštidla na nábytok v sklenenej fľaške si ešte skôr narodení dobre pamätajú. Vymysleli ju v polovici dvadsiateho storočia v chemickej výrobni v Bratislave bratia Diačikovci. Bratská firma síce neskôr zanikla, no ich prevádzka sa včlenila do výrobného družstva Uniosa. To malo so svojou produkciou čistiacich prostriedkov veľký úspech doma i v zahraničí. V roku 1951 vznikol podnik Tatrachema Trnava a vyrábal aj Diavu. Neskôr sa predávala aj ako vosk na podlahy a pasta na parkety. Tatrachema ako výrobné družstvo pôsobí na našom trhu dodnes.
Encián
Francúzi majú svoj Camembert, my máme svoj Encián. Obľúbený syr s bielou plesňou na povrchu má svoje korene v mliekarni v Kežmarku, linka na výrobu sa rozbehla v roku 1982. Náš Camembert je oproti rovnakým francúzskym syrom slanší, výrobca sa prispôsobil chutiam Slovákov.