Štúdia, ktorú zverejnilo Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC), dvojakú kvalitu pri potravinových produktoch potvrdila. Rozdiely však podľa nej nesúvisia s geografiou. Správa tak rúca mýtus o tom, že do východnej Európy prichádzajú potraviny v horšej kvalite, ako na Západ. JRC, výskumné a vedecké stredisko Európskej komisie, chcelo zistiť, či predtým objavené rozdiely v zložení výrobkov môžu byť vnímané ľudskými zmyslami.
Rozdiely môžu byť markantné
Výskumníci v niekoľkých členských štátoch Európskej únie (EÚ) odobrali vzorky 20 balených potravinárskych výrobkov. Následne skúmali zmyslové reakcie na ne vo vybranej skupine ľudí. Až pri polovici výrobkov experti narazili na rozdiely. Ľudia totiž potvrdili, že zmeny vnímali v rovnakých výrobkoch, ktoré sa ukázali byť iné aj svojím zložením.
Zo zistení vyplýva, že rozdiely v chuti či vo vzhľade výrobku, ktorý sa predáva pod rovnakou značkou, no s iným zložením, by mohli byť markantné. Dokázali by ovplyvniť aj výber spotrebiteľa.
Štúdia však tvrdí, že pozorované rozdiely nesúvisia s geografiou. Rozdelenie medzi potravinami z Východu a zo Západu tak vedci nezaznamenali. Výskumníci zároveň potvrdili zistenia štúdie z rokov 2018 a 2019, v ktorej našli rozdiely až pri tretine výrobkov. Tie neboli zjavné z prednej strany balenia, ale iba zo zložiek. Ani prvá, staršia štúdia však koreláciu s miestom predaja, teda geografiou, nezistila.
Tretina s rozdielnym zložením
Komisia testovala celkovo 128 rôznych potravinových výrobkov. Až 31 percent z nich malo rovnaký či veľmi podobný obal, no rozdielne zloženie. Analytici testovali napríklad nápoje od Coca-Coly, pudingy a mrazenú pizzu Dr. Oetker či pivo Corona.
Dvojaká kvalita potravín sa v ostatných rokoch stala v EÚ kontroverznou témou. Polemika odštartovala po tom, čo sa spotrebitelia, najmä z východných krajín, sťažovali, že zloženie určitých potravín, ako sú nealkoholické nápoje, káva či rybie prsty, je v ich domovskej krajine odlišné ako v západných členských štátoch.
Čítajte aj Slovensko je pre mlieko stvorené
Podľa spotrebiteľov, ktorí najskôr varovali pred možnými rozdielmi v kvalite potravín, sa tieto výrobky predávali ako identické alebo veľmi podobné.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo svojom prejave o stave únie v roku 2017 dokonca uznal, že problém existuje. Vtedy uviedol, že nebude akceptovať, aby sa ľuďom v niektorých častiach Európy predávali potraviny nižšej kvality ako v iných krajinách, zatiaľ čo balenie a značka by boli rovnaké.
Obaly nemôžu zavádzať
„Prezentácia dvoch rôznych výrobkov v rovnakom značkovom obale je pre spotrebiteľov zavádzajúca a nespravodlivá,“ uviedla vtedy Věra Jourová, vtedajšia komisárka pre ochranu spotrebiteľa, s tým, že je odhodlaná proti takýmto praktikám výrobcov bojovať.
Potravinárske spoločnosti trvali na tom, že zmeny, ktoré pri tovaroch robia, vznikajú v snahe prispôsobiť sa miestnemu vkusu, chutiam a dopytu. Výrobky nižšej kvality pod rovnakou značkou odmietali.
Eurokomisárka Jourová privítala aj druhú časť správy od JRC. Pripomenula, že EÚ stále venuje otázke dvojakej kvality „veľkú pozornosť“.
V EÚ nemôže dôjsť k nespravodlivej diferenciácii výrobkov. Z tohto dôvodu sme posilnili naše spotrebiteľské zákony a splnomocnili najmä spotrebiteľov. Táto legislatíva sa musí rázne presadzovať a Európska komisia je pripravená v prípade potreby príslušné orgány podporiť,“ uviedla.
Slovenskí výrobcovia sa potešili
Výsledky štúdie privítali aj slovenskí značkoví výrobcovia. Podľa výkonného riaditeľa Slovenského združenia pre značkové výrobky (SZZV) Ľubomíra Tuchschera je to „potvrdenie jasného a odborného hlasu,“ že žiadny geografický princíp v zložení potravín v EÚ neexistuje. SZZV chváli výskumné centrum za použitú metodiku, keď sa k jeho zisteniam mohli vyjadrovať aj samotní výrobcovia.
„Práve pri posudzovaní senzorických vlastností produktov, ako to bolo aj v tomto prípade, je zdôvodnenie viac ako potrebné. Predíde sa tým prípadným nedorozumeniam,“ vysvetľuje Ľ. Tuchscher. „Značkoví výrobcovia nielen na Slovensku konajú v zmysle základného princípu dodávky najvyššej možnej kvality podľa očakávaní spotrebiteľov.“