Tŕnistá cesta slobodného nápoja

Od roku 1994 mala Coca-Cola výrobný závod aj na Slovensku, v obci Lúka nad Váhom. A hoci od roku 2016 sa v ňom perlivý nápoj nevyrába, po fúzii spoločnosti prešla výroba v nasledujúcom roku do výrobného závodu Praha-Kyje, stojí za to pripomenúť si jej históriu.

, 21.07.2021 10:00
žena, retro, Coca-Cola Foto:
Vďaka dobe a okolnostiam, za akých sa k nám dostal, vošla do mysle ľudí ako symbol Ameriky a všetkého, čo táto zaoceánska veľmoc reprezentovala.

Tento rok oslavuje Coca-Cola päťdesiat rokov výroby na našom území. Historik Martin Franc hovorí, že musela absolvovať tŕnistú cestu. Nemala to jednoduché, ale je jedným z mála nealkoholických nápojov, ktoré sa môžu pochváliť takou dlhou tradíciou. "Coca-Cola bola pre časť planéty koncom šesťdesiatych rokov bežná súčasť života, no pre Čechov a Slovákov nedosiahnuteľný sen. Napriek tomu sa jej ako jednému z mála produktov kapitalistickej spoločnosti podarilo preniknúť cez strážené hranice socialistického Československa. Neskôr bola aj svedkom nežnej revolúcie a všetkých významných spoločenských premien v našej novodobej histórii. Bola a pre veľkú časť českej a slovenskej populácie je dodnes symbolom slobody,“ hovorí M. Franc.

Prezident ju zakázal

Na území vtedajšieho Československa sa nápoj prvýkrát objavil spolu s vojakmi americkej armády na konci druhej svetovej vojny, v máji 1945. Vďaka dobe a okolnostiam, za akých sa k nám dostal, vošla do mysle ľudí ako symbol Ameriky a všetkého, čo táto zaoceánska veľmoc reprezentovala. Vo svetle vojnových udalostí to bola najmä hojnosť a neobmedzené možnosti, predovšetkým sloboda.

Slováci a Česi si však na osviežujúci nápoj museli počkať. To, čo učarovalo bežnému ľudu, vyvolalo nevôľu u vládnych predstaviteľov. „Volkswagen a Coca-Cola nesmú do republiky,“ vyhlásil v druhej polovici päťdesiatych rokov šéf komunistickej strany a neskorší prezident Antonín Novotný. V údajnej snahe ochrániť svojich občanov pred „zvodmi západného konzumu“ bola tomuto kapitalistickému nápoju cesta na československý trh prakticky zakázaná.

„Povolený bol len jej import do Tuzexu, siete predajní, v ktorých sa platilo tzv. bonmi alebo západnou tvrdou menou. Od roku 1967 bola síce dostupná aj v pražskom Dome potravín na Václavskom námestí, ale predávali ju len nárazovo a navyše rozlievanú z plechoviek do pohárikov, pričom dva decilitre stáli horibilné 3 koruny 90 halierov,“ popisuje vtedajšiu situáciu historik.

David Papillon, Darina Geciová, víno Čítajte aj Víno splodené Mesiacom a Zemou

Ohromila na výstave

Ľady sa začali hýbať v pamätnom roku 1968, keď sa dvere pre nápoj pootvorili, výroba však dostala zelenú až o tri roky neskôr. Obľuba napriek tomu prudko vzrastala a začínalo byť jasné, že túžba českých a slovenských spotrebiteľov po tomto nápoji už tak ľahko neutíchne.

„V Coca-Cola nelenili a v roku 1968 sa začali vážne mienené rokovania o začiatku výroby v Československu. Vzrastajúcu popularitu nápoja potvrdila aj v tom období najprestížnejšia potravinárska výstava na našom území – Ex-Plzeň. Tam stánok Coca-Cola vyvolal najväčší záujem návštevníkov a do celonárodného povedomia začali nápoj uvádzať aj celebrity. Speváčka Eva Pilarová v rozhovore pre časopis Rodina v roku 1969 povedala, že Coca-Cola s citrónom je jej najobľúbenejší nápoj,“ dodáva M. Franc.

Napriek prieťahom v rokovaniach, na ktorých sa podpísali razantné politické zmeny z prelomu 60. a 70. rokov, sa výroba predsa len začala a v roku 1971 opustili výrobné linky závodu Fruta Brno prvé fľaše Coca-Cola vyrobené z dovážaného originálneho koncentrátu.

Vo vybraných obchodoch a hoteloch

Uvádzacia kampaň cielila predovšetkým na českú a slovenskú mládež, ktorú lákali heslá ako: Coca-Cola, to je ono!, v poslovenčenej verzii – Koka kola osvieži najlepšie! Ďalšou cieľovou skupinou sa stali motoristi, ktorým dovtedajšie tuzemské limonády neboli úplne po chuti. Nápoj bol prijatý s ešte väčším nadšením, než sa očakávalo, a ani po začatí výroby v roku 1971 nebol v Československu dopyt miestnych spotrebiteľov úplne uspokojený. A to aj napriek nedostatku potrebných fliaš špecifického tvaru a pomerne vysokej cene, ktorú dobová tlač zdôvodňovala vysokými nákladmi na dovoz originálneho koncentrátu. Navyše, Coca-Cola mala slúžiť len ako čiastkové obohatenie sortimentu, ktorý dodávali predovšetkým do interhotelov, vybraných podnikov verejného stravovania, reprezentatívnych predajní či do motelov a podnikov pri diaľniciach.

Tatramat, práčka Čítajte viac Treska s majonézou, vinea, BB puding: Retro s pečaťou kvality

Ekonóm a sociológ Radoslav Selucký kedysi povedal – Západ je tam, kde sa predáva Coca-Cola. Česi a Slováci túžili do tohto západného sveta patriť. „Napriek tomu ostávala Coca-Cola po celé 70. a 80. roky skôr prémiovým nápojom, ktorý si držal svoj vysoký kvalitatívny štandard. V reštauráciách i vo vybraných obchodoch ju v tom čase predávali iba v ikonických sklenených fľašiach, aby okrem iného zabránili riedeniu s vodou,“ vysvetľuje M. Franc.

Spotrebitelia túžili po veľkých nápojových fľašiach Coca-Cola, ktoré videli napríklad pri cestách do cudziny. Museli si na ne počkať až do roku 1989, keď sa začala nová kapitola nápoja Coca-Cola v našich krajinách.

Chutí obom národom

Český a slovenský národ za posledných 50 rokov prešli rôznymi etapami svojho vývoja. Časť z nich strávili Česi a Slováci spolu v rámci jedného štátu, časť potom samostatne v rámci svojich vlastných územných celkov. Keď sa za týmito etapami obzrú, vidia ich mnohokrát odlišne. Pocit nespravodlivosti, nerovných šancí či neslobody sa u Čechov a Slovákov v rôznych historických obdobiach líši. Čo oba národy však spája, je významný nárast osobnej spokojnosti so životom po roku 1989. S trochou zveličenia sa dá povedať, že vďaka ponovembrovému odlišnému vývoju oboch národov sa Česi a Slováci hodnotovo aj názorovo konečne zblížili a až teraz sú konečne skutočne spolu.

Systém Coca-Cola sa pri príležitosti 50. výročia začatia výroby svojho ikonického nápoja na území Československa rozhodol v exkluzívnom výskume agentúr STEM a FOCUS preskúmať, čo Česi a Slováci hovoria na oných posledných 50 rokov, akú úlohu a či vôbec nejakú, pre nich zohral nápoj Coca-Cola.

O zistenia sa postaral špeciálny česko-slovenský tím sociológov pod vedením Oľgy Gyárfášovej a Martina Slosiarika (FOCUS) a Jana Hartla a Martina Buchtíka (STEM). V marci tohto roku sa opýtali viac ako 1 600 Čechov a Slovákov na ich autentické názory.

cola Čítajte viac Kola: Zdravá bylinka, ktorá chutí a je bez cukru

Symbol diaľok

1. Prvé skúsenosti s chuťou nápoja Coca-Cola má väčšina Čechov a Slovákov najčastejšie z obdobia puberty. Ľudia narodení pred rokom 1960 však nápoj po prvýkrát najčastejšie ochutnali až v dospelosti. V Česku a na Slovensku tak zhodne uviedla 1/3 respondentov starších ako 60 rokov. Je to spôsobené najmä jeho dostupnosťou na trhu pred a po roku 1989. Mladšie generácie sa k nemu mohli, prirodzene, dostať skôr.

2. Každý piaty obyvateľ SR (19 %) a ČR (18 %) si spája nápoj Coca-Cola so silným životným okamihom. Častejšie ide o mladých ľudí. Pozitívne momenty sú najčastejšie spojené s rodinnými oslavami a sviatkami, ale aj s výnimočnou chuťou. Coca-Cola je aj po 50 rokoch vnímaná skôr ako sviatočný nápoj, a to v Česku aj na Slovensku u viac ako polovice dospelej populácie. Ako sviatočný ho označujú častejšie ženy ako muži.

3. Vzťah k nápoju Coca-Cola sa nemení. Viac ako 6 z 10 Čechov (65 %) a Slovákov (62 %) má k nemu v priebehu svojho života stále rovnaký vzťah. Vnímanie nápoja Coca-Cola sa nemení ani u ľudí rôzneho vzdelania či pohlavia. Nemenný vzťah k nápoju Coca-Cola majú častejšie staršie generácie.

4. Hoci žijeme už viac ako 30 rokov v demokracii, Coca-Cola je pre takmer každého druhého dospelého Čecha (42 %) a Slováka (46 %) stále symbolom diaľok a slobody.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #vyrobené na Slovensku #Coca-Cola