Budú kvalitné ryby luxus?

Po tom, čo ich spotreba začala pomaly rásť, zabrzdila ju inflácia.

27.04.2022 11:00
ryba, ryby, rybolov Foto:
Ilustračné foto.
debata

Slováci a ryba ako pravidelná súčasť jedálneho lístka – to je kombinácia, ktorá doteraz veľmi nešla dohromady. Ešte tak kapor na Vianoce a možno losos dva-, trikrát do roka. Spotreba rýb, ktoré odborníci na výživu odporúčajú jesť jeden- až dvakrát týždenne, je u nás oveľa menšia a tiež zaostáva za medzinárodným priemerom. Posledné roky sa to trochu zlepšilo, k rybám si mnohí postupne začali nachádzať cestu. Určite tomu pomohla ponuka, ktorá je oveľa širšia ako v minulosti, a tiež dostupnosť. Veľa chovateľov ryby predáva celoročne, vznikli obchody, ktoré sú špecializované len na predaj rýb. V Bratislave a okolí si čerstvé ryby možno dokonca objednať cez e-shop a privezú ich na zadanú adresu.

Paradoxne, predaj rýb zvýšila aj epidémia korony a čas home office, keď veľa ľudí doma varilo. „Nám korona pomohla, predaj nám pomaly rástol. V časoch lockdownov najmä cez e-shop, ale ľudia chodili aj do obchodu,“ hovorí majiteľ Rybárstva Stupava a e-shopu cerstveryby.sk Andrej Horváth.

To, čo sa však pred dvoma rokmi začalo sľubne rozvíjať, sa počas posledných dvoch mesiacov úplne zmenilo – záujem o ryby u spotrebiteľov opadol. Dôvod je jasný – ich ceny, rovnako ako ceny mnohých iných produktov, výrazne rastú. Kým predtým sa nemenili konečné ceny pre zákazníka celý rok, tento rok to bolo už niekoľkokrát a vždy smerom hore.

Od 50 do 200 percent

Predajcom a chovateľom rýb výrazne vzrástli náklady, v porovnaní s minulým rokom o 50 až 200 percent. Zdraželo všetko, od elektriny, dopravy, krmív až po obalový materiál. Podstatne vzrástla cena hotových produktov, napríklad morských rýb, ktoré nakupujú ich predajcovia v zahraničí.

„Naši zákazníci kupujú najmä morské ryby – ich predaj tvorí až 70 percent nášho predaja rýb. Naše chované sladkovodné sú zastúpené, len 30 %. Lenže kým minulý rok stál kilogram filiet z lososa v nákupe bez DPH 12 eur a niekedy cena klesla aj na 8, momentálne nám ho predávajú za 22 eur. To v období, keď by mala byť v rámci roka jeho cena nízka. Ceny všetkého rastú, ale pokiaľ viem, takmer nikde sa platy nezvyšujú, aj keď my sme našim zamestnancom pridali 15 percent. Ľudia však ryby za tieto ceny prestávajú kupovať a ťažko sa im čudovať,“ vysvetľuje A. Horváth.

Ani naše nie sú lacné

Východiskom by mohlo byť prejsť z konzumácie morských rýb na naše, sladkovodné. Má to však niekoľko háčikov. Tým prvým sú stravovacie zvyklostí – ľudia, ktorí kupujú morské ryby, sladkovodné kupovať nechcú – podľa nich morské ryby nesmrdia a nemajú kosti. Aj keď to nie je pravda – chované sladkovodné ryby, ktoré sú kŕmené kvalitnými krmivami a chované vo vyhovujúcich podmienkach, sú chuťovo také dobré ako morské ryby. Čo sa týka kostí – v obchodoch s rybami dostať filety bez kostí aj zo sladkovodných rýb, resp. ich na požiadanie vyfiletujú. Treba však zrejme ešte veľa osvety, aby boli naše sladkovodné ryby „omilostené“.

Druhá vec – ani chované ryby už momentálne nie sú lacné. Napríklad tona krmiva, ktoré stálo na konci minulého roka 230 eur, a to už mnohí chovatelia považovali za neúnosné, už stojí 380 eur a predpokladá sa, že cena pôjde ešte hore. Ceny krmív sa menia doslova denne, to čo platilo jeden deň, už druhý neplatí.

V cenách chovaných rýb sa odráža (aj keď to nie je inflačná záležitosť) aj nezáujem štátu o podporu chovu rýb, ktorá je v okolitých krajinách samozrejmosťou. Chovatelia majú naň ťažké srdce z mnohých dôvodov.

Chovatelia a predajcovia ako ohrozený druh

Začína sa to tým, že ak chov poškodia „rybožravé“ vtáky, ktoré sú chránené, len veľmi ťažko sa majitelia dostanú k nejakej kompenzácii. V chove rýb prakticky neexistuje možnosť priamych platieb, tak ako napríklad v chove dobytka či v rastlinnej výrobe. Sú totiž tak nastavené, že ich chovatelia prakticky nemôžu čerpať. Stále sa niečo mení, upravuje, ale robí sa to úradnícky, od stola. Pritom existuje Združenie chovateľov rýb, ktoré by k tomu malo čo povedať.

Rovnako je to aj s eurofondmi. Chovatelia rýb v Českej republike ich bohato využívajú, u nás je ich čerpanie spojené s takou obrovskou dávkou byrokracie, že sú pre bežných chovateľov nedostupné, resp. radšej ich ani neriešia. Napríklad chladiarenský box: ak si ho chovateľ a predajca kúpi za „svoje“, nepotrebuje nič. Ak však chce na jeho nákup čerpať európske peniaze, potrebuje okrem iného aj stanovisko EIA (!), teda posúdenie vplyvov na životné prostredie, ktoré sa robí pri veľkých stavbách, ktoré naozaj vplyv naň môžu mať.

„Na to, ako to vyzerá s čerpaním eurofondov, uvediem náš príklad: máme jednu z troch najväčších spracovateľských liniek na Slovensku a existuje aj eurofondová výzva, ktorá sa týka spracovania rýb. Ale ani agentúra, ktorá nám mala vypracovať projekt na jej financovanie z eurofondov, nám to po preštudovaní výzvy neodporúčala, takže sme ju financovali z úveru. Čo sa, samozrejme, musí odraziť potom aj v cene produktov,“ uzatvára A. Horváth.

Svetlo na konci tunela zatiaľ chovatelia ani predajcovia rýb nevidia, podľa nich bude zdražovanie vstupov pokračovať minimálne do leta. Tak sa môžu stať kvalitné ryby na tanieri luxusom a z ich predajcov a chovateľov ohrozený podnikateľský druh.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #Ryby #ryba #lov rýb #spotreba rýb #konzumácia rýb
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy