Na potraviny a bývanie míňajú Slováci zo svojich rozpočtov najviac. „Potraviny im totiž ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o asi štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší. Tempo zdražovania v júni zrýchlilo v oblasti potravín aj bývania. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpísali výrazne pod celkový nárast a zrýchlenie spotrebiteľských cien v júni,“ uviedla Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
Napríklad kým v júni 2021 sme nakúpili potraviny za 100 eur, v júni tohto roka to už bolo 118 eur. V košíkoch sme pritom mali tie isté tovary. Ceny bývania vzrástli oproti minulému roku o 15,5 %. „Dôvodom je nárast cien energií, medziročne o 15,8 %. Drahšie boli naďalej aj stavebné materiály, čo sa odrazilo na medziročne vyššom imputovanom nájomnom až o 18,5 %. Priplácali sme si ale aj za služby súvisiace s bývaním,“ uviedla Sadovská. Ako dodala, zdražovanie pociťujeme aktuálne najmenej v obchodoch s oblečením a obuvou, s júnovým nárastom cien o 3,4 %. Za hotové oblečenie si priplácame 4,3 %, za nové topánky 1,5 %.
Čítajte viac Ako ušetriť na jedle, energiách či benzíne? Čo radia odborníci?
Rýchle zdražovanie nie je dobrou správou pre naše peňaženky. Vysoká inflácia nielenže oslabuje reálny rast platov, ale znehodnocuje aj úspory ľudí na účtoch v bankách. Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už šiesty rok po sebe. Jednou z možností, ako sa z dlhodobého hľadiska dá popasovať s infláciou, je investovať.
Plnú silu rekordnej inflácie pocítili domácnosti najmä pri bežnej spotrebe. „Domácnosti musia počítať s približne stoeurovým navýšením výdavkov pri spotrebe. Vieme pritom, aké ťažké je požiadať o 100-eurové zvýšenie čistého príjmu. No práve k tomu by museli pristúpiť, ak by si chceli udržať životnú úroveň len v oblasti bežných výdavkov,“ tvrdí Peter Gurecka, Partners odborník na osobné financie. Zároveň upozorňuje na rast tzv. pocitovej inflácie, ktorá sa prejavuje najvýraznejšie pri položkách, ktoré nakupujeme opakovane a často. „Pri týchto položkách sme citlivejší a infláciu pociťujeme dvoj- až trojnásobne vyššie oproti skutočným údajom. Potraviny, náklady na bývanie a doprava sú v reálnom živote ťažšie ovplyvniteľné výdavky, ktoré nevieme presunúť do budúcnosti, alebo úplne vyradiť z nášho spotrebného koša. A to je ďalší dôvod, prečo bude pocitová inflácia rásť,“ varuje odborník a vyzýva domácnosti k väčšej ostražitosti pri výdavkoch. „Je to ideálny dôvod na vytvorenie nových finančných návykov, ktoré nám pomôžu v jednotlivých oblastiach finančného života ušetriť,“ upozornil.
Ako dodal, dôchodcovia sú následkom inflácie vystavení viac ako ekonomicky činné obyvateľstvo. "Nárast cien potravín a nákladov na bývanie, môžu u nich spôsobiť skutočný spotrebný šok a teda výrazný nárast bežných životných nákladov. Potraviny a náklady na bývanie pri tejto skupine obyvateľstva tvoria takmer 60 % spotrebných výdavkov, pri ľuďoch s nižším ako priemerným dôchodkom je to dokonca ešte viac,“ uzatvoril Peter Gurecka.