Z výskumu Prírodovedeckej fakulty UK, Geografického a Sociologického ústavu SAV o nákupných zvyklostiach vyplynul aj fakt, že v období pandémie nakupovala na internete častejšie ako pred ňou asi desatina spotrebiteľov. Podľa Lenky Buchlákovej, ekonomickej analytičky FinGO.sk, dalo vlani vyše 86 % ľudí pri nákupe cez internet prednosť domácim predajcom. Slováci vo vekovej kategórii 16 až 74 rokov najmenej dôverujú predajcom, ktorých pôvod je mimo krajín Európskej únie.
"Ukazuje sa trend, že najčastejšie nakupujú oblečenie a obuv mladí ľudia. Až 75 % mladých vo veku od 25 do 34 rokov koncom minulého roku uskutočnilo práve nákup oblečenia za dokopy 280 eur. Kým v kamenných obchodoch minieme menšie sumy, ale častejšie, internetové nákupy ukazujú, že ich realizujeme menej často, no v prípade rôznych akcií minieme oveľa vyššie sumy. Podľa štatistík si nákup cez internet doprajeme približne raz až dva razy do mesiaca,“ zdôrazňuje L. Buchláková.
Výrazne podľa nej klesol nákup nábytku a tovarov do domácností cez internet, a to až o polovicu. Kým v roku 2019 tak robilo až 40 % Slovákov, vlani ich bolo niečo vyše 20 %. Súvisí to aj s obmedzením príjmov domácností a sústredením sa skôr na zabezpečenie základných tovarov, napríklad potravín a kozmetiky. Stúpol aj nákup liekov, robí tak až 24 % ľudí, jedlo cez internet nakupovala vyše štvrtina Slovákov. Necelé tri percentá kupujúcich uviedli, že pri objednaní tovaru cez internet mali nejaký problém.
"Väčšinou išlo o podvod, teda vôbec nedoručený tovar alebo službu, či zneužitie údajov z kreditnej karty. Často boli problematické aj reklamácie a odškodnenie alebo neuspokojivá reakcia na reklamáciu,“ dodáva L. Buchláková.