Unikátny prieskum z júla 2022 skúmal vzťah Slovákov k papierovým a digitálnym účtenkám. 75 % opýtaných prejavilo záujem o digitálne ako súčasť aplikácie mobilného bankovníctva. Láka ich predovšetkým možnosť ich neskoršieho dohľadania, úspora papiera alebo odpadajúca nutnosť archivovať ich doma.
„Miera, s akou Slováci volajú po digitálnych účtenkách, nás neprekvapila. Z pohľadu zákazníkov totiž prinášajú zásadné výhody,“ hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Mastercard pre Českú republiku a Slovensko Michal Čarný. „Medzi tie najčastejšie spomínané patrí istota, že majú účtenky vždy poruke, evidencia nákupov alebo fakt, že im odpadne nutnosť účtenky archivovať. Dôležitú úlohu zohrávajú aj obavy z negatívneho vplyvu termopapiera na životné prostredie. Úspora papiera je argumentom pre viac ako tri štvrtiny opýtaných, zhruba každého dvadsiateho motivuje obava zo zdravotného vplyvu chemikálií v tradičných účtenkách,“ dodáva.
Čítajte aj Ste študent a zároveň sirota? Kedy musíte predložiť doklad o návšteve školy?
Zvýšený záujem o digitálne účtenky archivované v mobilnom bankovníctve prejavujú ľudia mladší ako 49 rokov, obyvatelia väčších miest a tí, ktorí v minulosti nemohli papierovú účtenku pre potreby reklamácie tovaru nájsť. Mnohí majú pozitívna skúsenosť s aplikáciami vernostných kariet obchodníkov – niektorí z nich totiž digitálne účtenky do svojich mobilných riešení už implementovali.
262 ročne
Koľko papierových účteniek nám vlastne končí vo vreckách, v peňaženkách a kabelkách? V priemere Slováci dostanú 22 účteniek každý mesiac – 16 z nich si odnesú so sebou domov, zvyšných šesť potom v obchode nechajú.
Pokiaľ ide o archivovanie „bločkov“, v tomto nie sme príliš dôslední – zhruba 2 účtenky so sebou nosíme aj niekoľko týždňov po nákupe v peňaženke alebo taške. Nájdu sa aj takí (11 %), ktorí ich namiesto odkladania nechávajú voľne ležať na stole alebo na polici.
Úplne bežne ich doma odkladáme dlhšie ako jeden alebo dva roky – robí tak 26 %, respektíve 13 % z nás. Viac ako 30 % opýtaných na ne dokonca nesiahne skôr ako počas veľkého upratovania domácnosti.
Čítajte aj Vláda zabudla na 40 % obyvateľov Slovenska, ktorí žijú v bytoch. Nedoplatia sa za teplo?
Pre papierové účtenky počas toho času nachádzame aj ďalšie kreatívne využitie na míle vzdialené ich pôvodnému účelu. Viac ako tretina ich využila ako podklad pre rýchlu poznámku, každý desiaty potom ako záložku do knihy. Štyrom percentám respondentov poslúžila ako podložka pod kývajúci sa stôl.
Nie každému tovaru však v prípade archivácie účteniek prikladáme rovnakú dôležitosť. Prioritu má drahší tovar, ktorý spotrebitelia nekupujú pravidelne, teda spotrebná elektronika ako mobilné telefóny, tablety alebo slúchadlá (92 %), elektrotechnika (88 %) a oblečenie spolu s obuvou, pri ktorých si účtenky zakladá aspoň raz mesačne 84 % respondentov. Naopak, v prípade potravín, drogérie alebo ubytovania tak robí asi len každý desiaty.
Účtenka aj ako zdroj frustrácie
Účtenky si väčšinou neodkladáme, pretože by nám na nich záležalo, ale skôr pre prípad, že bude zakúpený tovar potrebné reklamovať alebo vrátiť. Často sú však účtenky samy zdrojom frustrácie. Viac ako polovica (57 %) ľudí z prieskumu má skúsenosť s tým, že potrebovali reklamovať tovar, ale účtenku nenašli. Polovica opýtaných ju síce našla, tá však bola pre zmenu nečitateľná.
Čítajte aj Státisíce zamestnancov dostanú na stravu viac peňazí. Ako sa zvýšila cena "gastráčov"?
Približne každý desiaty u svojej banky reklamoval podozrivú transakciu, ktorú nebol schopný identifikovať. Vo väčšine prípadov pritom nešlo o chybu na strane finančnej inštitúcie, ale o nákup, ku ktorému sme neboli spätne schopní priradiť obstaraný tovar: „Konkrétny nákup môžete v mobilnom bankovníctve vďaka pripojenej digitálnej účtenke nielen ľahko identifikovať, ale kedykoľvek spätne vyhľadať pre potreby reklamácie alebo vrátenia tovaru,“ vysvetľuje Michal Čarný.