Mikroorganizmy, ktoré sa v kapuste nachádzajú, podporujú zdraviu prospešné baktérie v črevách a tie uľahčujú trávenie, vstrebávanie živín a využitie vitamínov skupiny B. Kapusta podporuje látkovú výmenu a má aj odvodňujúci účinok, čím umožňuje rýchle odstraňovanie odpadových látok z tela.
Dnešná moderná spoločnosť je závislá od cukru a kyslá kapusta preto už nepatrí medzi obľúbené potraviny. Obsahuje viac vitamínu C ako čerstvá, čo je výsledkom činnosti baktérií mliečneho kvasenia.
Typickú kyslú chuť jej dodáva kyselina mliečna, ktorá vzniká kvasením cukrov pôsobením baktérií mliečneho kvasenia. Už 200 gramov pokryje množstvo všetkých bioaktívnych látok prospešných pre naše zdravie, zvyšuje odolnosť imunitného systému proti vírusom či infekciám (prechladnutie, chrípka).
Kto by sa jej mal vyhnúť či konzumovať opatrne?
Pozor by si mali dávať ľudia s vysokým krvným tlakom, histamínovou intoleranciou, ochoreniami žlčníka a pankreasu.
„Kyslá kapusta je bohatá najmä na betakarotén a vitamín C, minerálne látky ako draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok a horčík,“ hovorí Zuzana Klinčáková z Poradne zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave. „Obsahuje tiež kyselinu listovú – vitamín B9 a vlákninu. Napomáha hojeniu rán a zlepšuje zrážanlivosť krvi. Má protizápalové a antibiotické účinky a dokonca znižuje hladinu cukru v krvi“. Pozitívne vplýva aj na náš mozog a nervy.
Denne by sme mali skonzumovať približne 200 g kyslej kapusty. Doplníme si tak mnoho dôležitých látok potrebných pre náš organizmus.