Okrem vlečúcej sa koronakrízy sa pod vyššie ceny potravín v poslednom období výrazne podpisuje aj inflácia a negatívne dopady vysokých cien energií. Nehovoriac o tom, že štát dlhodobo nepodporuje domácich potravinárov ako napríklad v susedných krajinách, a o vysokom odvodovom zaťažení.
Nákupné zvyklosti začali meniť Slováci už počas pandémie, keď sa do popredia dostali on-line nákupy a mnohí začali oveľa dôkladnejšie premýšľať, čo nakúpiť. Zákazníci si dnes neraz zvolia radšej lacnejšie produkty s nižšou pridanou hodnotou, čiže menším dôrazom na kvalitu.
Čítajte aj Decembrová inflácia zostala na 15,4 percenta. Ceny potravín nepretržite rastú
Zložitá ekonomická situácia sa prejavuje aj v tom, že veľké obchodné reťazce v poslednom období zaznamenávajú stúpajúci záujem o svoje privátne značky potravín, ktoré ponúkajú obvykle v prijateľnejších cenových reláciách. Bonusom pritom je ich slovenský pôvod. Oveľa vyšší záujem prejavujú zákazníci aj o akciové ponuky, hoci ani tie už nemusia byť práve najlacnejšie.
54,9 % Slovákov šetrí na potravinách na úkor kvality
Napriek tomu, že v uplynulom roku boli potraviny medziročne drahšie o vyše osemnásť percent, máme pri ich využití ešte rezervy. Svedčí o tom fakt, že stále vyhadzujeme do odpadu chlieb, ovocie, zeleninu, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale i nerozbalené potraviny. "Analýza Eurostatu v roku 2020 ukázala, že potravinami plytváme nielen my, ale aj obyvatelia ostatných krajín Európskej únie,“ hovorí analytička WOOD & Company Eva Sadovská. Pozitívom je, že v tomto smere nepatríme k "najlepším“.
Čítajte aj Prečo vo výrobe potravín kráča Slovensko opačne ako rozvinuté krajiny? Čie a aké potraviny jeme?
Najviac potravinového odpadu pripadá na jedného obyvateľa Cypru – zarážajúcich 397 kilogramov, nasledujú Dáni s 221 kilogramami a Gréci so 191 kilogramami. V nelichotivom rebríčku patríme skôr k tým lepším, do odpadu vyhodíme ročne asi 83 kilogramov potravín, najmenej odpadu pripadá na obyvateľov Slovinska – 68 a Chorvátska – 71 kilogramov.
Realitou je, že väčšina Slovákov v súčasnosti chtiac-nechtiac na kvalite jedla šetrí. Podľa prieskumu spoločnosti Edenred až 54,9 % opýtaných priznalo, že na strave a potravinách musia šetriť aj na úkor kvality, 38 % z 1 042 respondentov odpovedalo, že sa radšej uskromnia v iných oblastiach, no kvalitu stravy oklamať nechcú.
A tak sa zdá, že súboj ceny a kvality potravín naberá opačný trend ako v minulých rokoch, keď kvalita získala v porovnaní s cenami silnejšiu pozíciu. Aj preto poľnohospodári, potravinári, pekári, mliekari a ďalší zainteresovaní pripomínajú, že v ťažkých časoch je ešte dôležitejšie, aby sme dávali prednosť domácim výrobkom a produktom.