Na rozdiel od obdobia spred roku 1989, charakteristické aj nedostatkom tovaru a dlhými radmi pred obchodmi, majú v súčasnosti Slováci oveľa viac možností kde a ako nakupovať. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR (sieť maloobchodu za organizácie s 20 a viac zamestnancami) predstavovala v roku 2022 predajná plocha obchodov 4,07 mil. štvorcových metrov. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,75 štvorcového metra z plochy obchodu.
Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch, nakoľko v roku 1993 predajná plocha obchodov bola viac ako štvornásobne menšia v porovnaní so súčasnosťou a to vo výmere 0,93 mil. štvorcových metrov. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 štvorcového metra z plochy obchodu, informuje Sadovské.
Koncom deväťdesiatych rokov začali na Slovensku pôsobiť zahraničné reťazce, ktoré náš trh postupne rozšírili o supermarkety a hypermarkety. Na začiatku nového milénia malo Slovensko aj prvé moderné nákupné centrum na Vajnorskej ulici v Bratislave, ku ktorému postupne pribúdali ďalšie. Nákupné centrá sa stali za posledné desaťročia pre ľudí nielen miestom na nákupy, ale aj zdrojom zážitkov – zábavy, kultúry či gastronómie pod jednou strechou. Sú neoddeliteľnou súčasťou nielen Bratislavy, ale aj krajských či väčších okresných miest.
Poslednou novinkou zo sveta nákupných centier na Slovensku je rozšírenie nákupného centra Aupark v Bratislave. Len pred niekoľkými týždňami (24. októbra 2024) prišlo k oficiálnemu otvoreniu novej plochy vo výmere 10 tisíc m². Nové priestory sa vyznačujú unikátnou zelenou fasádou a vo vnútri unikátnymi koncepty predajní.
Reálne zarábame viac ako pred revolúciou. Zvyknúť sme si však museli aj na pojem nezamestnanosť
Na nakupovanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 – 2008. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého rastu cien. V súčasnosti zarábame v priemere reálne cca o 35 až 40 % viac ako v roku 1989.
V minulom režime „byť bez práce“ takmer nebolo možné, avšak v priebehu 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy spred vyše desiatich rokov. Naopak, tesne pred vypuknutím pandémie (na prelome rokov 2019 a 2020) sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať na historicky najnižšie úrovne pod 5 %. Koronakríza spôsobila jej nárast na úroveň 8 %, avšak v aktuálnom roku 2024 sa jej podarilo dostať opäť pod úroveň 5 %, hovorí analytička o svojich zisteniach.
Na nákupy nám dnes stačí odpracovať kratší čas. Na nové bývanie oveľa viac času.
Porovnaním priemerných nominálnych miezd (v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs a v prvom polroku 2024 na úrovni 1 484 EUR) a cien konkrétnych produktov môžeme zjednodušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred 35 rokmi a koľko v súčasnosti.
| --------------- | ||
|---|---|---|
| Tovar | 1989 (začiatok roka) – ceny v Kčs / odpracovaný čas | 2024 (1.-3. kvartál) – ceny v EUR / odpracovaný čas |
| --------------- | ||
| Chlieb tmavý (1 kg) | 2,80 (9 min.) | 2,50 (18 min.) |
| Bravčové karé (1 kg) | 46,00 (2 hod. 35 min.) | 5,25 (37 min.) |
| Kurča (1 kg) | 30,00 (1 hod. 41 min.) | 2,65 (19 min.) |
| Trvanlivá saláma (1 kg) | 60,00 (3 hod. 22 min.) | 10,96 (1 hod. 18 min.) |
| Polotučné mlieko (1 l) | 2,00 (7 min.) | 0,65 (5 min.) |
| Syr Eidamská tehla (1 kg) | 23,00 (1 hod. 17 min.) | 8,56 (1 hod. 1 min.) |
| Vajcia slepačie čerstvé (10 ks) | 13,00 (44 min.) | 2,11 (15 min.) |
| Jablká (1 kg) | 6,00 (20 min.) | 1,25 (9 min.) |
| Zemiaky konzumné (1 kg) | 1,60 (5 min.) | 1,06 (7,5 min.) |
| Cukor kryštálový (1 kg) | 7,30 (25 min.) | 1,03 (7 min.) |
| Čokoláda mliečna (100 g) | 11,00 (37 min.) | 1,21 (9 min.) |
| Pánska košeľa | 131 (7 hod.) | 33,3 (4 hod.) |
| Dámska kožená obuv vychádzková – lodičky | 270 (15 hod.) | 56,6 (7 hod.) |
| Detská obuv vychádzková | 115 (6 hod.) | 33,8 (4 hod.) |
| Kombinovaná chladnička s mrazničkou | 5 780 (40 dní) | 480 (7 dní) |
| Televízor (farebný televízor v 1989, LCD v 2024) | 13 000 (4 mes.) | 573 (8,5 dní) |
| Osobný automobil (Favorit v 1989, Fabia v 2024) | 84 600 (27 mes.) | 16 850 (11 mes.) |
| Benzín automobilový 95 oktánový (1 l) | 9,00 (30 min.) | 1,60 (11 min.) |
| Cena nehnuteľnosti určenej na bývanie za 1 m2 | 650 (5 dni) | 2443 (36 dní) |
zdroj: Wood and Company, Štatistický úrad SR
Na nákup mnohých potravín nám dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. A to aj napriek tomu, že počas predchádzajúcich dvoch rokov sme boli svedkami prudkého zdražovania potravín. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj čokoláda a cukor. Na chlieb dnes však musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes aj oblečenie a obuv. Kým kúpa „lodičiek“ stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes to nie je v priemere ani jeden celý pracovný deň.
Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 10 -násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe, keď si chceme zaobstarať LCD televízor. Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to cca šesťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.
Zaujímavou oblasťou sú byty a ich cenový vývoj. Do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli 20 až 40 tisíc Kčs. V súčasnosti je už čakanie v poradovníkoch minulosťou, za posledné desaťročia vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu vyberať z podstatne širšej ponuky. Ceny bytov ale vzrástli niekoľkonásobne na desiatky až stovky tisíc eur. Dnes tak na kúpu nehnuteľnosti musíme pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou. Kým v roku 1989 jeden štvorcový meter vychádzal na 5 dní strávených v práci, tak v šúčasnosti je to sedemnásobne viac – 36 dní. Bez hypotéky či úveru na bývanie sa dnes mnohé slovenské domácnosti pri kúpe nehnuteľnosti nezaobídu.
Pochopiteľne, takéto porovnanie nezohľadňuje ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. V rámci krajiny sú najvyššie platy a zároveň najnižšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, vďaka čomu sa vyznačuje najvyššou kúpnou silou obyvateľov. V regióne metropoly je zároveň najvyššia koncentrácia obchodov a nákupných centier a realizuje sa v ňom dlhodobo aj najviac nákupov.
Obchody už nie sú iba o tovaroch
Najvýraznejšie zmeny v nákupnom správaní Slovákov za posledných 35 rokov:
Slováci majú možnosť nakupovať online, nakoľko e – shopy sa stali za posledné desaťročia vhodným doplnkovým predajným kanálom pre kamenné predajne
Z nakupovania chcú mať zákazníci zážitok. Aj preto na popularite za posledné desaťročia získali nákupné centrá, ktoré pod jednou strechou ponúkajú nielen nákupovanie, ale aj možnosť stravovania sa, zábavy, relaxu či stretávania sa s rodinou a priateľmi
Z fenoménu sa realitou stala aj nákupná turistika do zahraničia. Pre našu ekonomiku to ale nie je dobrá správa.
Čoraz častejšie sa kladie dôraz na uvedomelý prístup k nakupovaniu a to z dôvodu snahy nevytvárať zbytočný odpad, neplytvať energiami a teda aj pri nakupovaní čo najmenej ekologicky zaťažovať našu planétu
Výrazné zmeny nastali aj vo svete financií a investícií
Československo bolo pred revolúciou hotovostnou ekonomikou. Ľudia dostávali mzdy a platili účty v hotovosti. Výnimkou boli azda iba sporožírové účty, ktoré neskôr slúžili ako nástroj bezhotovostného platenia (napr. inkaso, nájomné, poplatky za telefón či poistné). Spomedzi sporiacich produktov boli populárnymi vkladné knižky, na ktoré si ľudia odkladali a sporili peniaze a takto si vytvárali finančnú rezervu.
V súčasnosti panuje v našej ekonomike už bezhotovostný platobný styk. Bežné účty sa stali nevyhnutnou súčasťou našich životov – dostávame na ne výplatu, platíme z nich už takmer za všetko prostredníctvom platobných kariet, využívame elektronické bankovníctvo a keď potrebujeme hotovosť, vyberáme si ju prostredníctvom bankomatov. Veľký pokrok v správe našich financií priniesli aj smartfóny. Neporovnateľne pestrejšie je aj portfólio sporiacich produktov (termínované vklady, sporiace účty, stavebné sporenie či investičné životné poistenie).
O investovaní, tak ako ho poznáme dnes, nemohla byť pred revolúciou ani reč. Slováci majú v súčasnosti pestrú škálu investičných príležitostí ako zhodnotiť svoje finančné prostriedky. Za rokmi overené možnosti sa považujú investície do zlata či firemných akcií a dlhopisov. Medzi obľúbené nástroje patria podielové fondy, pričom na popularite získavajú čoraz viac realitné fondy. Na trhu sa ale v posledných rokoch etablovali aj tzv. ETF (Exchange Traded Funds) či investície do kryptomien. Faktom ale je, že Slováci naďalej držia zbytočne veľké množstvo peňazí na vkladových produktoch (až 60 %) a v investovaní sa tak vyspelejším ekonomikám EÚ pozeráme doslova na chrbát.