Kým potravinový odpad v prvovýrobe mierne poklesol, domácnosti vyhadzujú približne o kilogram jedla viac ako pred piatimi rokmi. V porovnaní s inými Európanmi sme ešte šetrní. Napríklad Belgičania alebo Dáni vyhodia ročne okolo 250 kilogramov potravín na hlavu. Najmenej potravinového odpadu majú Slovinci a Chorváti. Na Slovensku pritom minieme na potraviny približne 20 percent rodinného rozpočtu, potraviny sú u nás najdrahšie spomedzi krajín V4. Podľa dát WOOD&Company si asi 16 percent ľudí každý druhý deň nedopraje poriadny obed. Pritom ročne vyhodí priemerný Slovák len potraviny po dátume spotreby v hodnote okolo 100 až 150 eur.
Draho nakupujeme a potom vyhadzujeme
Prečo vyhadzujeme toľko potravín, keď nás trápia ich ceny? Dôvodov je niekoľko, nie všetky dokážeme ovplyvniť. Je tu však jeden, ktorý ovplyvniť môžeme a aj by sme mali, pretože to nikto iný za nás neurobí. Ide o úpravu našich spotrebiteľských návykov. To znamená spôsobu, ako, čo a koľko nakupujeme a tiež ako potraviny uskladňujeme. Napríklad správne uskladnenie chleba a pečiva zníži plytvanie týmito výrobkami až o 40 percent, uvádza portál Euractiv. Dôležité je aj to, aby sme nakupovali primerané množstvo potravín, teda len toľko, koľko skonzumujeme.
Čítajte viac Zlá správa pre zanietených mäsožravcov. Toto mäso by sme nemali jesť denne, hrozia vážne choroby. Ak sa ho nedokážete vzdať, skúste tieto tipy
Čo všetko končí v koši
Najčastejšie sa u nás vyhadzujú zvyšky uvareného jedla – tie vyhadzujú takmer dve tretiny (65 percent) z tých respondentov, ktorí uviedli, že v domácnosti potraviny vyhadzujú. Spoločnosť OZV ENVI – PAK ešte roku 2021 priniesla aj ďalšie alarmujúce dáta. V koši často končí aj chlieb a pečivo (vyhadzuje ich 35 percent) a čerstvé ovocie či zelenina (20 percent). Ľudia, ktorí vyhadzujú potraviny do odpadu, ich vyhadzujú hlavne preto, že sa jedlo pokazilo (68 percent). Ďalšími dôvodmi, prečo potraviny končia v koši, je exspirácia dátumu spotreby alebo minimálnej trvanlivosti (32 percent) či nadmerné množstvá jedla, ktoré následne nevládzeme zjesť (28 percent).
Porozumejte informáciám na obaloch
Ľudia pritom do odpadu vyhadzujú aj potraviny, ktoré sú často ešte dobré. Nerozumejú totiž informáciám uvedeným na obaloch. Mnohé potraviny však netreba okamžite vyhadzovať. Spotrebitelia si veľmi často mýlia dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby. Potraviny, kde je uvedený dátum minimálnej trvanlivosti, môžete jesť aj po tomto dátume. No potraviny, na ktorých je dátum spotreby, sa už po tomto dátume nekonzumujú.
Ako nekúpiť viac, než potrebujete
- Na nákup nechoďte hladní.
- Nakupujte vedome, nepodliehajte impulzívnemu rozhodovaniu.
- Akcie, rodinné balenia a drobný tovar pri pokladniciach sú pasce.
- Robte si nákupné zoznamy a nekupujte viac, než máte na zozname.
- Nerobte si zbytočne veľké zásoby.
- Robte radšej viac malých nákupov do týždňa než jeden veľký.
- Potraviny s krátkym dátumom spotreby kúpte len vtedy, ak ich chcete okamžite spotrebovať.
Čítajte viac Chcete žiť dlhšie? Táto jednoduchá zmena v kuchyni môže znížiť riziko úmrtia o 17 %
Hlavné pravidlá správneho skladovania potravín
- Naučme sa správne skladovať potraviny podľa odporúčaní na obale (hlavne ovocie a zeleninu). Keď takéto potraviny nedokážeme spotrebovať čerstvé, tak ich zamrazme, vysušme alebo konzervujme.
- Vákuované potraviny predĺžia čerstvosť potravín. Keď napríklad šalátovú uhorku spracujeme hneď, ako ju prinesieme domov, kúpme nebalenú uhorku. Ak potrebujeme, aby vydržala dlhšie, vyberme si balenú. Vydrží čerstvá aj dva týždne.
- V chladničke skladujme potraviny podľa teplotných zón: vrchné poličky sú určené na syry, vajcia, maslo; v stredných poličkách skladujme mliečne výrobky, údeniny, polotovary a na spodných poličkách potraviny, ktoré sa rýchlejšie kazia (uvarené jedlo, mäso). Do dolných priehradiek dávame ovocie a zeleninu (ale pozor, nie všetky druhy, do chladničky nepatria napr. paradajky, banány, citrusy či zemiaky) a do dvierok chladničky dávame pochutiny a nápoje.
- Otvorené potraviny (ako napríklad šunka, salámy) preložme do uzatvárateľných nádob, vhodné sú napríklad vákuové.
Naše extra tipy do kuchyne
- Varte také množstvo jedla, ktoré hneď aj spotrebujete. Nevarte do zásoby na dva či tri dni, takéto jedlo zväčša skončí v koši.
- Pri varení využívajte kreativitu. Z potravín môžete spotrebovať aj rôzne zvyšky a odrezky. Môžete z nich spraviť polievku, pridať ich do rizota alebo k cestovinám. Objavujte nové recepty (z hlúbikov zeleniny, zo šupiek či vňate). Prezreté ovocie a zeleninu použite na prípravu smoothies či do koláčov. Zo zeleninových šupiek môžete pripraviť chutné a zdravé čipsy.