Viacero prieskumov v priebehu minulého aj tohto roka upozornilo na rýchlo klesajúci podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodov. Čo je príčinou tohto poklesu? Konkurencieschopnosť domácich výrobkov alebo snaha obchodníkov dostať na pulty to, čo lacno ponúkajú globálni dodávatelia?
Nedá sa ukázať na jedného vinníka! Príčiny tohto stavu môžeme hľadať vo vývoji spotrebiteľského správania slovenských občanov, v diskriminačnom nastavení dotačnej politiky EÚ v oblasti poľnohospodárstva, v nedostatočnej konkurencieschopnosti pestovateľov a výrobcov z hľadiska požiadaviek obchodu, v stratégii nákupu obchodných spoločností, v nastavení legislatívy na Slovensku a takisto v globalizácii a vo vývoji svetovej ekonomiky. Napriek všetkému som optimistka. Napríklad aj preto, že obchodné siete v spolupráci s dodávateľmi už druhý rok vzdelávajú spotrebiteľa v tejto oblasti. Práve spotrebiteľ je prvým stupienkom k tomu, aby sa ozdravil podiel domácich výrobkov k zahraničným. Zodpovedne sa však musia správať všetci účastníci trhu.
Slovenský spotrebiteľ sa za posledných dvadsať rokov zmenil. Pominula či ešte pretrváva predstava z čias socializmu, že to, čo je zvonka, je lepšie ako to, čo máme doma?
Práve takáto predstava u spotrebiteľa po zmene politicko–ekonomického systému bola jednou z príčin, prečo klesol podiel domácich výrobkov na Slovensku na súčasnú úroveň. Našťastie táto predstava je už u mnohých spotrebiteľov minulosťou. Naopak, zvrat vo vývoji myslenia je citeľný, pretože stále viac spotrebiteľov deklaruje, že domáce je kvalitnejšie oproti zahraničnému.
Súčasný návrat k domácim výrobkom je nepochybne vyvolaný aj množstvom potravinových afér. Nehrá novú rolu aj to, že potraviny prv všedné sú odrazu vzácne a nedostatkové?
Nepochybne aféry prispeli k tomu, že sa ľudia začali zaujímať o to, čo nakupujú. Škandály teda akcelerovali spotrebiteľský záujem o domáce potraviny. No každá aféra trvá len dovtedy, kým ju nevystrieda iná. Jedine dlhodobá, koncepčná komunikácia so spotrebiteľom dokáže zmeniť a stabilizovať jeho nákupné správanie želaným smerom. Nuž a to, že prv bežné potraviny sú vzácnejšie, si uvedomuje naozaj čoraz väčšie percento populácie. Je to dobrý impulz pre výrobcov aj obchodníkov.
Obchod sprostredkúva predaj. Výrobcovia tvrdia: čo postavia obchodníci na pulty, to sa predáva. V tomto tvrdení sa skrýva výčitka, prečo nedávate na pulty viac domácich výrobkov. Ako to je?
Kiež by to bolo také jednoduché! Nestačí iba postaviť tovar na pult, ale určite pomôže aj to, keď má šancu tam aspoň stáť. Vtip je v tom, že ten tovar si musí aj niekto kúpiť. To je kľúčové! Na druhej strane treba dať šancu dobrým ponukám od slovenských pestovateľov a výrobcov, ktorí vedia splniť požiadavky obchodu. Potom treba presvedčiť spotrebiteľa, aby tento tovar kúpil, napríklad aj tým, že mu budeme pripomínať, prečo je dôležité pre našu ekonomiku kupovať práve to domáce.
Obchod predáva najmä to, o čo je záujem. Ale obchod tento záujem aj spoluvytvára. Do akej miery prispela kampaň Kvalita z našich regiónov k zvýšeniu predaja slovenských potravín?
Našou prioritou bolo naštartovať celospoločenský záujem o slovenské výrobky. To sa nám aj podarilo. Spoločnosti, ktoré boli zapojené do projektu, potvrdili citeľný nárast predaja. Spotrebiteľské prieskumy hovoria aj o vzrastajúcom záujme o krajinu pôvodu, o slovenské výrobky a verím, že k tomu prispel aj tento projekt. Projekt dozrel do takého štádia, že od roku 2013 si budú môcť podnikatelia po splnení kritérií zakúpiť licenciu na označovanie svojich výrobkov logom Kvalita z našich regiónov.
Predtým než ste spustili kampaň Zlaté dno, ste si dali urobiť viacero prieskumov. A tie ukázali, že slovenskí spotrebitelia nepredstavujú nejakú monolitnú skalu, ale pestrú bohato rozvrstvenú skupinu spotrebiteľov. Čo vás na prieskume najviac pozitívne prekvapilo?
Potešilo ma, že spotrebitelia majú záujem vzdelávať sa v oblasti ekonomiky a jej fungovania. Je to úctyhodné číslo – až 93 percent opýtaných má záujem vedieť, odkiaľ tovar prichádza a z toho 28 percent spotrebiteľov sa podľa krajiny pôvodu rozhoduje pri nákupe. Potvrdilo správne nastavenie projektu Kvalita z našich regiónov v tom, že sa výraznou väčšinou (98 percent) zhodli občania v názore, že treba na Slovensku vyrobené potraviny aj nepotraviny označovať jedným symbolom. Takto označené tovary by im uľahčili orientáciu pri nakupovaní, zároveň by nakupovanie zrýchlili a v neposlednom rade by sa mohli spoľahnúť, že to, čo kupujú, skutočne podporí ekonomiku Slovenska. Viac ako polovica opýtaných má totiž problémy s rozoznávaním slovenských od zahraničných výrobkov. Dobrou správou je aj zistenie, že za viaceré kategórie výrobkov vyrobených na Slovensku sú si Slováci ochotní priplatiť. Viac ako 60 percent opýtaných to deklarovalo v kategóriách: mliečne výrobky, mäsové výrobky, hydina, ovocie a zelenina. Potešiteľné je aj uvedomenie si potreby zákazníkov zamerať sa pri nakupovaní na kvalitu. Cena pri rozhodovaní poklesla v porovnaní rokov 2011 a 2012 z viac ako 50 na 44 percent.
Čo, naopak, nepotešilo?
Negatívnym prekvapením a zároveň varovaním bolo poznanie, že s klesajúcim vekom spotrebiteľský záujem o slovenskú produkciu výrazne klesá. Z toho vyplýva, že pokiaľ sa mládeži nebudeme dostatočne venovať, čakajú nás ešte horšie časy. Toto bol jeden z impulzov, prečo sme sa v kampani Zlaté dno projektu Kvalita z našich regiónov zamerali na mladých. Zaujímavým zistením bolo aj to, že sú rozdiely medzi správaním a myslením spotrebiteľov z pohľadu regiónov. Rozdiel medzi Banskobystrickým a Bratislavským krajom v uprednostňovaní toho slovenského je až 25 percent. Sú to zároveň aj dôležité zistenia z hľadiska nastavenia projektu a komunikácie so spotrebiteľom.
Obchod na celom svete najväčší záujem sústreďuje na skupinu tínedžerov. Platí, ako si túto skupinu vychováme, tak sa bude správať – nakupovať po ďalšie desaťročia?
Výchova je dôležitá v každom smere. Platí to aj u spotrebiteľa a u detí niekoľkonásobne. Keby sme sa zamysleli, prečo v Rakúsku, Taliansku, vo Francúzsku je silne zakorenený produktový patriotizmus, odpoveďou je fakt, že sa dlhodobo pestuje pozitívny vzťah k národným produktom a hrdosť na ne. Táto tradícia nebola socializmom prerušená ako u nás. Zároveň za totality bola negatívne ovplyvnená aj nedostatkom tovaru na pultoch. Svoj diel pridala aj absencia reklamy a potláčanie možnosti marketingovej komunikácie ako kapitalistického zla. Niet divu, že všetko to farebné, zabalené do emócií, ktoré s otvorením hraníc k nám prúdilo, bolo žiadané a obdivované. Trvalo skoro dve desaťročia, kým sme vytriezveli z tohto opojenia. Medzitým sa naše firmy museli naučiť pekne zabaliť obsah, príťažlivo o ňom hovoriť. Zvládli to! Dôležitým momentom je v tejto fáze tá skutočnosť, že stále viac spotrebiteľov si myslí, že naše produkty sú kvalitnejšie a to vytvára predpoklady, že zmeniť podiel výrobkov v prospech domácich na Slovensku sa spoločne podarí.
Slovensko podobne ako Európa čelí kríze. Kúpou slovenských výrobkov podporujeme samých seba? Zdá sa to také jednoduché, a predsa ľudia jedno deklarujú a druhé nakupujú. Prečo?
Keďže v rámci projektu Kvalita z našich regiónov realizujeme prieskumy „do duše spotrebiteľa“, vieme zatiaľ len to, čo v odpovediach deklaruje. Aby sme sa dozvedeli viac, budeme tento rok merať skutočné nákupy. O ďalší rok ich porovnáme. Takto zistíme, či a ako sa pri reálnych nákupoch mení podiel slovenských výrobkov priamo v nákupných košíkoch našich občanov a nielen v ich vyjadreniach. Odpoveď na otázku, prečo nebýva deklarovanie vždy v súlade so skutočnosťou? Možno najvšeobecnejšia odpoveď je tá, že človek sa celý život učí a kto je dobrý učiteľ, ten naučí svojich žiakov o tom svojom „výrobku“ najviac a najtrvácnejšie. Učíme sa tak novým chutiam, ako dôvodom, prečo je dôležité z hľadiska rôznych ukazovateľov makroekonomiky a dosahov na spoločnosť kupovať to, čo sa v národnom regióne dopestuje a vyrobí.
Ako by ste zadefi novali moderné potravinové vlastenectvo? Má zmysel v čase, keď sa globalizuje výroba potravín?
Určite má zmysel, pretože eliminuje negatívne dosahy potravinovej globalizácie. Potravinové, ale aj všeobecne výrobkové vlastenectvo je o rozumnom uvažovaní z rôznych uhlov pohľadu a o porovnávaní, pri kúpe určitého tovaru a následného rozhodnutia, čo kúpim. Ak mám na výber medzi výrobkami domácimi a zahraničnými porovnateľných parametrov, tak si vyberiem cielene to, čo bolo vyrobené prácou našich ľudí, aby sme ešte lepšie podporili tvorbu pracovných miest, naše poľnohospodárstvo, priemysel, školstvo, zdravotníctvo, infraštruktúru, teda celú ekonomiku a v konečnom dôsledku samých seba.
Ako vidíte budúcnosť slovenských potravín? Kto o jej osude rozhodne – výroba, obchod či spotrebiteľ?
Rozhodneme všetci spoločne. Pre človeka je veľmi dôležité vedieť, odkiaľ pochádza, kde je doma, a jedlo takisto vytvára mozaiku toho, čomu hovoríme domovina. Bude dobré, ak našu dedovizeň bude cítiť nielen na pultoch, ale aj v éteri, aby sme si uvedomovali, že sme hrdí na národ, ktorého sme súčasťou.
Bohumila Tauchmannová je autorkou a spoluautorkou projektov spoločenskej zodpovednosti – Na veku záleží, Nakupujeme doma, Kvalita z našich regiónov. Vedie spoločnosť Incoma Slovakia, je členkou Predstavenstva Zväzu obchodu a cestovného ruchu. Bohumila Tauchmannová je absolventkou Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, podnikaniu a manažmentu sa venuje od roku 1990.