Ide o podvodnú správu, s ktorou sa v posledných dňoch stretlo viacero občanov. Správa sa tvári ako oficiálne oznámenie, v ktorom sa píše, že ste „predvolaný na výsluch“, informuje polícia prostredníctvom sociálnej siete Facebook.
Cieľom tohto mailu je v ľuďoch vyvolať paniku a stres. Text je plný nezmyslov a nepresností. Avšak človeka, ktorý sa nevyzná v tom, ako má vyzerať skutočné vyšetrovanie, to môže ľahko zmiasť. Polícia preto upozorňuje, že žiadne predvolanie nikdy neposiela elektronicky.
Podvodný e-mail
V úvode falošného e-mailu je príjemca predvolaný na políciu s odvolaním sa na „konanie podľa článku 41–1–5° Trestného poriadku, v súlade s pokynmi prijatými od prokurátora“.
Text pôsobí oficiálne a má vyvolať dojem, že ide o skutočné predvolanie od polície. V skutočnosti však ide o podvod, ktorého cieľom je vyvolať v ľuďoch strach a zmätok.
V ďalšej časti e-mailu sa uvádza, že po ukončení vyšetrovania ste obvinený z viacerých trestných činov, vrátane šírenia detskej porn*grafie. Na konci správy sa uvádza, že v prípade otázok máte odpovedať len na uvedenú e-mailovú adresu.
Rady od polície: Ako rozpoznať podvodný e-mail
Ak vo svojej schránke nájdete „predvolanie“ od polície, zachovajte pokoj a nič neotvárajte. Polícia Slovenskej republiky nikdy nezasiela predvolania prostredníctvom e-mailu a už vôbec v nich ľudí neobviňuje zo spáchania trestných činov.
Pravé predvolania majú oficiálnu formu a doručujú sa poštou. Podvodné správy častokrát obsahujú:
- množstvo jazykových a gramatických chýb
- text preložený cez automatické prekladače
- nevierohodné formulácie a vyjadrovanie
- vyhrážky zatknutím alebo iným trestným činom
- snahu vyvolať strach či nátlak, aby ste reagovali okamžite
„Ak ste tento email dostali, nereagujte naň, vymažte ho a odosielateľa zablokujte. Vaša emailová schránka vám za to poďakuje,“ píše polícia v príspevku na sociálnej sieti.
Internetové podvody sa šíria čoraz častejšie
V poslednom čase sa objavuje čoraz viac prípadov, kedy ľudia dostávajú podozrivé e-maily, SMS správy či telefonáty od falošných zástupcov bánk alebo iných inštitúcií. Cieľom týchto podvodníkov je vylákať osobné údaje od ľudí. Ide napríklad o číslo účtu, prihlasovacie mená alebo heslá, ktoré následne môžu zneužiť vo svoj prospech.
Okrem toho sa snažia u obetí vyvolať paniku alebo strach, aby reagovali rýchlo a hlavne bez rozmýšľania, upozorňuje na to aj Národná banka Slovenska.
Takéto formy podvodov, známe aj pod názvom scam, môžu mať rôzne podoby. Medzi najčastejšie internetové podvody patria:
- Falošné e-shopy, ktoré po zaplatení nič nepošlú
- Phishing, teda podvodné e-maily, SMS či hovory, ktoré majú získať prístup k účtu alebo karte
- Napodobeniny webstránok bánk, ktoré vyzerajú ako originál, no slúžia len na krádež údajov