Podľa nového stavebného zákona č. 25/2025 Z. z., ktorý je účinný od 1. apríla 2025, sa pojem „sused“ chápe širšie než len ako majiteľ vedľajšieho pozemku. Zákon presne vymedzuje, kto sa môže považovať za suseda a v ktorých prípadoch má právo byť účastníkom konania.
Vďaka tejto úprave môžu majitelia nehnuteľností, ktorých sa stavba priamo týka, lepšie brániť svoje práva. Zároveň však zákon prináša jednoduchší a prehľadnejší proces povoľovania stavieb.
Čítajte viac Vydedenie detí nie je také jednoduché, ako sa zdá. Zákon povoľuje len štyri dôvody
Stavebný zákon
Podľa zákona je stavbou každý objekt, ktorý je postavený stavebnými prácami a je pevne spojený so zemou. Takéto spojenie môže byť rôzne. Napríklad budova stojí na základoch, je pripevnená skrutkami alebo zvarom, ukotvená pilótami, napojená na siete ako voda či elektrina, alebo sa nachádza pod zemou. Jednoducho povedané, za stavbu sa považuje všetko, čo je pevne umiestnené na zemi alebo v zemi a nedá sa ľahko premiestniť.
Zákon hovorí, čo presne znamená stavebný a susedný pozemok a aký majú medzi sebou vzťah. Stavebný pozemok je pozemok, na ktorom sa môže stavať, pretože to povoľuje územný plán obce, alebo na ňom už nejaká stavba stojí. Ide napríklad o dom, garáž či prístavbu.
Susedný pozemok je taký pozemok, ktorý hraničí so stavebným pozemkom, teda má s ním spoločnú hranicu. Avšak za susedný pozemok sa považuje aj taký, na ktorý môže mať plánovaná stavba alebo jej prevádzka priamy vplyv, a to napríklad hlukom, tienením, dopravou či odtokom vody.
Kto má právo zasiahnuť do stavebného konania?
Stavebné konanie je oficiálny správny proces, v ktorom stavebný úrad rozhoduje, či sa plánovaná stavba môže uskutočniť. Nie každý, koho sa plánovaná stavba týka, má automaticky právo zapojiť sa do stavebného konania. Zákon jasne určuje, kto je jeho účastníkom.
V prvom rade ide o stavebníka, teda osobu, ktorá chce stavbu uskutočniť. Účastníkom konania je aj vlastník pozemku či stavby, na ktorej sa má stavať. Zároveň do konania môže vstúpiť aj človek, ktorý má k danej nehnuteľnosti nejaké právne oprávnenie. Ide napríklad o situáciu, keď aj cez jeho pozemok vedie prístupová cesta alebo potrubie. Účastníkmi konania môžu byť aj susedia, ak plánovaná stavba môže ovplyvniť ich pozemok alebo dom.
Zákon myslí aj na výnimočné prípady, ak stavebník zomrie, v konaní pokračuje jeho právny nástupca.
Oznámenie o začatí stavebného konania
Keď je žiadosť o stavebné povolenie kompletná, stavebný úrad musí do siedmich dní informovať všetkých účastníkov konania, teda stavebníka, susedov, dotknuté orgány či iné inštitúcie.
Úrad v oznámení spíše základné informácie o plánovanej stavbe, pričom zároveň môže priložiť aj kópiu celej žiadosti. Následne určí dátum, kedy sa uskutoční spoločné stretnutie (tzv. ústne pojednávanie) alebo obhliadka pozemku. Tiež uvedie, kde si ľudia môžu pozrieť dokumenty, z ktorých bude úrad pri rozhodovaní vychádzať.
Čítajte viac Odmeny podľa výkonu a nový príplatok za pracovné hodnotenie. Od januára 2026 sa učitelia budú hodnotiť ako žiaci
Susedia a ďalší účastníci môžu predložiť svoje pripomienky alebo námietky na tomto stretnutí. V prípade, že sa spoločné stretnutie nekoná, účastníci môžu svoje pripomienky poslať do siedmich pracovných dní od doručenia oznámenia.
Ak je účastníkov viac ako 20, úrad zverejní informáciu o konaní formou verejného oznamu.
Riešenie sporov počas stavebného konania
Počas stavebného konania sa môžu objaviť spory o vlastníctvo pozemkov alebo stavieb. Ak ide o záležitosť, o ktorej úrad nemá právomoc rozhodovať, snaží sa, aby sa účastníci dohodli medzi sebou. Ak však dohoda medzi účastníkmi nie je možná, úrad konanie preruší a vyzve osobu, ktorá námietku podala, aby sa obrátila na súd. Na podanie návrhu má najviac 60 dní. Ak sa však v tejto lehote nič nestane, úrad si o spore urobí vlastný záver podľa dostupných dokumentov.
