Najčastejšie za tým stojí zlé plánovanie nákupov, nesprávne skladovanie potravín alebo to, že ľudia zbytočne vyhadzujú jedlo po uplynutí dátumu spotreby, hoci je ešte v poriadku.
Plytvanie potravinami sa netýka len domácností, ale aj reštaurácií, obchodov a výrobcov. Tento problém má vážny dosah na životné prostredie aj ekonomiku. Zbytočne sa spotrebúva energia, voda a suroviny, ktoré mohli byť využité efektívnejšie.
Čítajte viac Slovenské zemiaky porazili svet. V prestížnom rebríčku sú druhé najlepšie na svete. Kto ich porazil a aké jedlo skončilo posledné? Tu je rebríček
Plytvanie potravinami v Európskej únii
Podľa najnovších údajov Eurostatu sa v roku 2023 v krajinách Európskej únie vyhodilo v priemere okolo 130 kilogramov potravín na jedného človeka. Celkové množstvo odpadu tak dosiahlo približne 58 miliónov ton, čo je o niečo viac ako rok predtým. Do týchto čísel sa započítava aj odpad, ktorý prirodzene nie je určený na konzumáciu, napríklad šupky, kosti či škrupiny.
Najväčšia časť potravinového odpadu vzniká v domácnostiach, kde sa vyhodí viac než polovica všetkého jedla. Ide približne o 69 kilogramov na osobu ročne. Zvyšok pochádza z rôznych častí potravinového reťazca: z výroby, poľnohospodárstva, reštaurácií a obchodov. Spolu tak tieto sektory vytvárajú takmer polovicu všetkého potravinového odpadu v Európskej únii.
EÚ sprísňuje boj proti plytvaniu jedlom
Európska únia chce znížiť množstvo potravín, ktoré končia v koši, a preto stanovila nové ciele, ktoré majú krajiny EÚ splniť do roku 2030. V septembri 2025 ich schválil Európsky parlament ako záväzné opatrenia pre všetky členské štáty, informujú na oficiálnom portáli Európskeho parlamentu.
Podľa údajov z roku 2022 sa najviac potravín na osobu vyhodilo na Cypre, v Dánsku a v Grécku. Naopak, najmenej potravinového odpadu vytvorili Španielsko, Slovinsko a Chorvátsko.
Plytvanie jedlom nie je len morálny problém, ale aj environmentálny a ekonomický. Každá potravina, ktorá skončí v odpade, znamená zbytočne spotrebovanú vodu, energiu aj prírodné zdroje. Odhaduje sa, že takýto odpad tvorí približne 16 % emisií.
Straty sa však netýkajú len životného prostredia, ale aj peňaženiek ľudí a firiem. Domácnosti utrácajú za potraviny, ktoré nakoniec nevyužijú, a výrobcovia či obchodníci prichádzajú o zisky. Každý rok prichádza Európska únia o potraviny v hodnote okolo 132 miliárd eur. Navyše, ďalších viac než 9 miliárd eur sa minie na ich zber a likvidáciu.
Potravinový odpad v Európe: Najviac plytvajú domácnosti
Podľa najnovších údajov Eurostatu sa v roku 2023 v Európskej únii vyhodilo približne 58,2 milióna ton potravín. Viac než polovica tohto množstva pochádzala z domácností, ktoré sú dlhodobo najväčším zdrojom odpadu.
Z aktuálnej tabuľky vyplýva, že Slovensko vyprodukovalo približne 526 000 ton potravinového odpadu, z čoho až 350 000 ton vzniklo v domácnostiach. To znamená, že približne dve tretiny všetkého odpadu pochádzajú priamo z našich chladničiek a kuchýň.
Čítajte viac Neotrávte sa v stánku s občerstvením. Čo si všímať pri výbere jedla a ako triediť odpad?
Porovnanie so susednými krajinami:
- Česko v roku 2023 vyprodukovalo viac ako 1 milión ton potravinového odpadu, z čoho približne 460 000 ton pochádza z domácností
- Poľsko zaznamenalo celkovo 4,6 milióna ton odpadu, pričom viac než 2,5 milióna ton vytvorili domácnosti
- Maďarsko vyprodukovalo približne 846 000 ton potravinového odpadu, z toho 594 000 ton vzniklo v domácnostiach
- Rakúsko evidovalo okolo 1,18 milióna ton odpadu, pričom približne 638 000 tonami vzniklo v domácnostiach
Z týchto čísel je zrejmé, že vo všetkých krajinách strednej Európy platí rovnaký trend, a to, že najviac odpadu vzniká v domácnostiach.
