České pivo má vo svete neotrasiteľnú povesť. Napriek tomu existujú produkty, ktoré u používateľov a recenzentov v medzinárodnom porovnaní narážajú na prísnejšie kritériá. Aktuálny rebríček tasteatlas najhoršie hodnotených českých pív kombinuje regionálne značky s celými pivnými kategóriami, ktoré doplatili na kolísavú kvalitu alebo špecifické chuťové preferencie.
Zaujímavosťou zoznamu je, že nízke hodnotenie automaticky neznamená zlú receptúru. Často ide o odraz masovej produkcie alebo neúspešnej snahy o modernizáciu stáročných tradícií. Zatiaľ čo niektoré pivá, ako Chodské či Českobudějovické, si držia relatívne slušné skóre (3.9), na opačnom konci sa nachádzajú značky, ktoré bojujú s horkosťou či chuťovou vyváženosťou.
Bližší pohľad na dno rebríčka
1. Brněnské pivo (3.1)
Najhoršie hodnotenie v zozname získalo pivo z moravskej metropoly. Hoci Brno disponuje tradíciou od 13. storočia a pýši sa kvalitným moravským jačmeňom, v celkovom hodnotení doplatilo zrejme na vnímanie masových značiek, akou je Starobrno, ktoré sú u plynulých pivných nadšencov často terčom kritiky za ich špecifický chuťový profil.
2. Březnický ležák (3.2)
Len o desatinu lepšie skončil ležiak z Březníc. Napriek tomu, že sa vyrába z kvalitnej vody z lokálnych studní a žateckého chmeľu, recenzenti ho radia na spodné priečky. Je to jediný zástupca pivovaru Herold, ktorý sa do tohto nelichotivého zoznamu dostal.
3. Znojemské pivo (3.7)
Znojmo je známe skôr vínom, no jeho pivo sa v rebríčku objavilo s hodnotením 3.7. Hoci ponúka vyváženú horkosť a tradičné zloženie (voda, chmeľ, slad), v konkurencii iných českých ležiakov u milovníkov zlatistého moku mierne zaostáva.
4. Plzeň (štýl) (3,9)
Hoci je Plzeň (Pilsner) celosvetovo najnapodobňovanejším pivným štýlom, v rebríčku sa ocitol s priemerným skóre 3,9. Paradoxne dopláca na svoju vlastnú popularitu. Keďže sa pod názvom „Pils“ vyrába pivo po celom svete, priemerné hodnotenie znižujú komerčné verzie, ktoré často nedosahujú kvalitu originálneho receptu z roku 1842. Pôvodný štýl, vytvorený sládkom Josefom Grollom, definuje čírosť, zlatistá farba a výrazná horkosť žateckého chmeľu. U odborníkov zostáva legendou, no masová produkcia v štýle pilsner viedla u mnohých hodnotiteľov k určitej „únave z priemernosti“.
5. Českobudějovické pivo (3,9)
Pivo z juhočeskej metropoly je známe svojou miernejšou horkosťou a sladovým charakterom. Voda z artézskych studní pod Českobudějovickou panvou a 90-dňové zrenie v tankoch robia z tohto moku svetový unikát (chránený EÚ). Napriek tomu sa v rebríčku drží na hranici 3,9. Dôvodom môže byť chuťová vyhranenosť – milovníci agresívne horkých ležiakov môžu Budvar vnímať ako „príliš jemný“ alebo málo výrazný. V kategórii tmavej verzie však stále dominuje vďaka bohatej praženej aróme, ktorá si drží svojich verných fanúšikov.
6. Chodské pivo (3,9)
Tradičné pivo z Chodska (Plzeňský kraj) uzatvára náš zoznam. S históriou siahajúcou až do 12. storočia ide o jedno z najstarších pív v regióne. Vyrába sa zo špecifickej vody s nízkym obsahom minerálov, čo mu dodáva jemnosť. Hoci je vysoko cenené pre svoju remeselnú výrobu (často nepasterizované a bez umelého sýtenia), v širšom porovnaní naráža na silnú regionálnu konkurenciu. Hodnotitelia mu pripisujú vysokú piteľnosť, no v celosvetovom meradle mu v porovnaní s progresívnymi malými pivovarmi občas chýba modernejší „šmrnc“.
