V posledných rokoch rastie počet prípadov, keď sú osobné údaje zneužité na neoprávnené žiadosti o úver, falšovanie identity alebo podvodné finančné transakcie. Útočníci sa často vydávajú za banky, finančných sprostredkovateľov či štátne inštitúcie a cielene oslovujú ľudí prostredníctvom e-mailov, SMS správ alebo telefonátov. Zlodeji sa čoraz častejšie spoliehajú aj na umelú inteligenciu, ktorá im umožňuje vytvárať presvedčivejšie falošné správy, napodobeniny hlasu či realistické falšované dokumenty.
Nové hrozby spojené s umelou inteligenciou
Deepfake technológie – umelá inteligencia umožňuje vytvárať falošné videá alebo hlasové nahrávky, ktoré môžu napodobňovať bankových pracovníkov alebo známe osoby.
Automatizované podvody – AI dokáže vo veľkom rozsahu generovať personalizované podvodné správy, ktoré pôsobia dôveryhodne a cielia na konkrétne osoby.
Falošné dokumenty a identita – pomocou AI je možné vytvárať realistické falzifikáty dokumentov používaných pri žiadostiach o úver.
Zber a analýza dát bez vedomia – nesprávne alebo netransparentné využívanie AI systémov môže viesť k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov.
Pozor si treba dať na lákavé úverové ponuky, s „garantovaným schválením“ bez preverovania bonity, často podmienené zaslaním osobných údajov alebo poplatkom vopred. Taktiež sa treba chrániť pred zneužitím dokladov totožnosti, neoprávnené použitie ich kópií môže viesť k uzatvoreniu úveru bez vedomia dotknutej osoby. Pozor i na nezabezpečené online formuláre, a to zadávanie citlivých údajov na falošných webových stránkach.
„Žiadna banka či nebanková spoločnosť nikdy nežiada od svojich klientov citlivé osobné údaje ako sú heslá, kódy z SMS či CVV kód, cez telefón, e-mail, SMS alebo webové stránky. Ak sa s tým stretnete, evidentne ide o podvod, často od falošných „zamestnancov banky“ či „policajtov“, ktorí sa snažia vylákať údaje na prístup k vášmu účtu. Preto je dôležité, aby ste citlivé informácie takto neposkytovali,“ radí ombudsman Home Creditu Miroslav Zborovský.
Treba byť obozretný aj pri neočakávaných ponukách úverov a podozrivo personalizovaných správach. „Nikdy neposielajte kópie svojich dokladov neznámym osobám alebo prostredníctvom nezabezpečených platforiem. Pri internetbankingu využívajte silné heslá, dvojfaktorové overenie a pravidelne si aktualizujte bezpečnostný softvér v počítači,“ dopĺňa M. Zborovský.
Ako sa správať pri podozrení z podvodu?
- Ukončite hovor: Ak vám volá niekto, kto tvrdí, že je z banky a žiada osobné údaje, okamžite hovor ukončite.
- Neklikajte na linky: Nikdy neotvárajte prílohy a neklikajte na linky v podozrivých e-mailoch či SMS správach.
- Overte si informácie: V prípade pochybností zavolajte priamo svojej banke (na číslo z ich oficiálnej stránky).
- Chráňte si údaje: Do internet bankingu sa prihlasujte výhradne cez oficiálnu zabezpečenú webovú adresu.
- Pozor na podozrivé aplikácie: Neinštalujte si žiadne aplikácie na žiadosť cudzích osôb, ktoré by im umožnili vzdialený prístup k vášmu telefónu.
Čo robiť, ak sme poskytli citlivé údaje?
„V prípade finančných záležitostí treba okamžite kontaktovať danú finančnú inštitúciu a potom sa riadiť jej inštrukciami. V týchto prípadoch je rýchlosť skutočne kľúčová, pretože v mnohých prípadoch ovplyvňuje samotnú výšku škodyspôsobenú podvodníkom. V prípade, keď ste sa už stali obeťou podvodu, môžete vždy podať trestné oznámenie. Základným aspektom obrany je však každodenná ostražitosť,“ dodáva ombudsman.
