Zabudli sme snáď vypnúť sporák? Uniká plyn zo starého kotla v kúpeľni? Alebo je to len banálny problém s odtokom v dreze či nebodaj zabudnutý kúsok cibule v spodnej zásuvke špajzy? Rozlíšiť tieto pachy je pre bežného človeka mimoriadne náročné, pretože chémia a fyzika sa v tomto prípade spikli proti našim zmyslom.
Tajomstvo neviditeľného smradu a bezpečnostné inžinierstvo
Aby sme pochopili, prečo sú si tieto pachy také podobné, musíme sa pozrieť na to, ako funguje bezpečnosť v našich domovoch. Zemný plyn, ktorý využívame na varenie a kúrenie, je totiž vo svojej prirodzenej podobe úplne bezfarebný a absolútne bez akéhokoľvek zápachu. Slovenský plynárenský priemysel (SPP) vo svojich odborných materiáloch vysvetľuje, že plyn sa musí umelo upravovať, aby ho ľudia vôbec dokázali zaregistrovať.
Keby neexistovala takzvaná odorizácia, plyn by sa mohol v miestnosti hromadiť až do kritickej hranice bez toho, aby sme o tom vedeli. Práve preto plynárenské spoločnosti pridávajú do potrubí látky zvané merkaptány. Tieto chemické zlúčeniny majú za úlohu jediné, a to smrdieť tak odporne a neprirodzene, aby ich ľudský nos identifikoval aj v najmenšej možnej koncentrácii.
Problém nastáva v tom, že merkaptány obsahujú síru. Práve síra je tá zložka, ktorá vzniká aj pri prirodzenom biologickom rozklade. Keď sa baktérie pustia do zvyškov jedla v koši alebo keď organický materiál hnije v útrobách kanalizácie, vedľajším produktom je sírovodík. Podľa odborníkov na toxikológiu a chémiu prostredia je náš mozog evolučne naprogramovaný tak, aby nás tento pach odpudzoval, pretože signalizuje toxické prostredie alebo pokazenú potravu. Keď teda cítime plyn, v skutočnosti necítime samotné palivo, ale umelo vytvorený zápach hniloby. Preto je v praxi takmer nemožné určiť rozdiel len na základe subjektívneho vnemu, najmä ak je koncentrácia v ovzduší nízka a pachy sa miešajú s prachom či vlhkosťou bytu.
Pasca ktorú na nás prichystalo počasie a staré potrubie
Okrem biológie vstupuje do hry aj fyzika atmosféry. Mnohí ľudia si všimnú podozrivý zápach práve v období prudkých zmien počasia. Ak je vonku nízky atmosférický tlak, napríklad pred búrkou alebo počas silnej zimnej inverzie, dochádza k zaujímavému javu, ktorý inštalatéri nazývajú spätný ťah. Plyny v kanalizačnom systéme sa začnú rozpínať a hľadajú si cestu von. Zároveň nízky tlak pôsobí ako neviditeľná pokrievka na hrnci, ktorá nedovoľuje plynom voľne stúpať z odvetrávacích potrubí na strechách domov. Tieto pachy sú potom tlačené späť do interiérov cez najslabšie miesta.
Týmto najslabším miestom sú zvyčajne sifóny. Každý odtok v domácnosti má mať takzvaný vodný uzáver, čo je vlastne trocha vody stojaca v ohybe trubice. Táto voda slúži ako štupeľ, ktorý bráni plynom z potrubia vniknúť do izby. Ak však niektoré umývadlo alebo sprchu dlhšie nepoužívate, voda sa jednoducho odparí. Bariéra zmizne a vy odrazu cítite niečo, čo takmer dokonale imituje unikajúci plyn. Podľa technických noriem pre vnútornú kanalizáciu je práve vyschnutý sifón najčastejšou príčinou falošných poplachov, ktoré zamestnávajú poruchové linky plynární počas letných dovoleniek či veternej jesene.
Prečo nás nos po piatich minútach zradí
Jedným z najnebezpečnejších javov, s ktorými musíme pri podozrení na únik plynu počítať, je takzvaná čuchová únava. Odborná literatúra z oblasti fyziológie zmyslov uvádza, že ľudský nos je fantastický nástroj na detekciu náhlych zmien, ale veľmi rýchlo sa prispôsobí konštantnému vnemu. Ak vojdete do miestnosti, kde je cítiť plyn, váš mozog okamžite vyhlási poplach. Ak však v tej miestnosti zostanete desať minút a snažíte sa zdroj zápachu intenzívne hľadať, vaše receptory sa jednoducho nasýtia a vy prestanete plyn cítiť. To vytvára falošný a život ohrozujúci pocit bezpečia, že sa plyn rozplynul alebo že to bol len chvíľkový závan zvonku. V skutočnosti tam však plyn stále je a jeho koncentrácia môže naďalej stúpať k nebezpečnej hranici výbušnosti.
Práve z tohto dôvodu sa pri úniku plynu neodporúča dlhé vyšetrovanie. Slovenská technická norma, ktorá upravuje prevádzku plynových zariadení, jasne definuje postup pri podozrení na únik. Hlavnou zásadou je okamžité vetranie a opustenie priestoru. Čím dlhšie sa snažíte pachy rozlišovať vlastným nosom, tým menej je váš úsudok objektívny. Plynári preto svorne tvrdia, že prvý dojem je ten najdôležitejší a pri akýchkoľvek pochybnostiach po piatich minútach v miestnosti už svojmu čuchu nesmiete veriť.
Praktická domáca diagnostika bez zbytočného rizika
Napriek tomu, že pachy sú si podobné, existuje niekoľko trikov, ako vniesť do situácie viac svetla. Prvým je test výšky. Zemný plyn je ľahší ako vzduch, preto má tendenciu stúpať nahor a hromadiť sa pod stropom. Naopak, kanalizačné plyny a výpary z hnijúcich potravín sú často ťažšie a držia sa skôr pri podlahe alebo v spodných skrinkách kuchynskej linky. Skúste si preto v miestnosti čupnúť a potom sa postaviť na stoličku. Ak je zápach intenzívnejší pri strope, miera rizika je vysoká a môže ísť o plyn.
Ďalším krokom je kontrola všetkých odtokov. Nalejte do každého umývadla, vane aj sprchy liter čistej vody, aby ste obnovili vodné uzávery. Ak zápach po krátkom vyvetraní zmizne, páchateľom bola kanalizácia a vy môžete pokojne spať. Ak však zápach pretrváva a máte podozrenie na konkrétny spoj pri sporáku či kotli, môžete použiť jednoduchú metódu, ktorú odporúčajú aj revízni technici. Stačí rozmiešať trochu saponátu vo vode a túto penu naniesť na podozrivé spoje. Ak sa na pene začnú tvoriť a zväčšovať bubliny, máte jasný dôkaz úniku. V takom prípade však okamžite prestaňte s akoukoľvek manipuláciou, nezapínajte svetlá ani mobil a volajte pomoc z bezpečnej vzdialenosti. Radšej sa nechať poučiť o hnilom zemiaku v špajzi, než podceniť silu unikajúcej síry v potrubí.
