Strata práce ničí ľudí aj celé rodiny

„Vlani sme naplno pocítili, že prišla kríza. Začalo pribúdať ľudí, ktorí sa k nám prišli zaevidovať. Ani predtým to tu nebolo ružové, ale teraz je vplyv krízy zrejmý,“ vysvetľuje Zuzana Szilágyiová, poverená šéfka úseku služieb zamestnanosti na úrade práce v treťom obvode Košíc.

Mnohých ľudí strata zamestnania doslova položí. „Mali sme tu pána, ktorý odrobil vyše tridsať rokov v železiarňach. Keď bol U. S. Steel nútený prepúšťať, ocitol sa medzi ľuďmi, ktorí museli odísť. Dlho sa z toho spamätával. Dokonca nejaký čas sme ho ani nemali v evidencii, nedokázal sem prísť,“ spomína Szilágyiová.

Muž sa nakoniec na úrade práce prihlásil, donútila ho manželka, ktorá je na invalidnom dôchodku. Navyše ich dve dospelé deti síce už mali vlastný život, no dcéra ešte študovala na vysokej škole. Hoci sa mu po čase podarilo nájsť prácu, dlho sa v nej neohrial. Spolu s kolegami pracoval vo výškach. Keď sa majiteľa firmy spýtal, kedy dostanú prilby a predpísané bezpečnostné vybavenie, odpoveďou bol – vyhadzov.

Veľmi zlé je, že nezamestnanosť doslova ničí rodiny s deťmi. „Neraz sa to končí rozvodom. Často ide o páry, kde stratili prácu obaja manželia. Máme tu aj ľudí, z ktorých sa postupne stali bezdomovci. Museli nakoniec predať všetko, čo mali, vrátane strechy nad hlavou,“ opisuje Szilágyiová.

Zaujímavé je, že hlavne vysokoškolsky vzdelaní ľudia sa na úrad práce neraz hanbia prísť. Stratu zamestnania berú ako osobné zlyhanie. Denne sa stáva, že sa u nich vyplačú ženy i muži, ktorým sa postupne čoraz viac zauzľuje osud. Nájdu sa aj takí, ktorí skončia pri alkohole a výherných automatoch. „Často sem potom chodia opití, s niektorými sa dá komunikovať, iní sú aj agresívni. Ale našiel sa aj jeden, ktorý k nám prišiel ráno celý dobodaný,“ dodáva Szilágyiová.