Slováci nechcú cestovať za robotou

Diskutujte: Za akých podmienok ste ochotní vycestovať za prácou?

K väčšej ochote dochádzať za robotou ich nemotivuje ani strach, z čoho budú žiť bez práce. Spoliehajú sa pomoc rodiny a na novú prácu v mieste bydliska. Slováci spolu s piatimi ďalšími národmi EÚ ako napríklad Portugalcami, Maďarmi, Čechmi, Rakúšanmi či Grékmi odmietajú cestovať za robou naprieč svojou krajinou. Až 57 percent Slovákov nie je ochotných dochádzať za prácou do iného regiónu. Potvrdil to prieskum EÚ Eurobarometer.

Ochota ľudí cestovať v rámci krajiny sa pritom za posledných päť rokov znížila o 17 percentuálnych bodov. Ján Trgala z personálnej agentúry Trenkwalder vidí neochotu ľudí v troch dôvodoch. „Vysoká väzba na rodinu, obmedzená dostupnosť dopravy v niektorých oblastiach a nedostatok ubytovacích kapacít v regiónoch s ľahkou možnosťou zamestnania,“ povedal.

Získaním práce v inom regióne ľudia síce majú pravidelný príjem, ale aj ďalšie výdavky, najviac zaplatia za ubytovanie. V Bratislave, kde je najviac práce, vyjde ubytovanie v podnájme na 150 eur, prenájom jednoizbového bytu takmer na dvojnásobok. Tiež treba rátať s časovou stratou spôsobenou dochádzaním. Z týchto dôvodov preferuje väčšina ľudí oslovených agentúrou prácu v mieste bydliska.

„V mnohých regiónoch tiež neexistuje priame dopravné spojenie s krajským mestom dvakrát denne,“ dodal Trgala. Časť odborníkov pripúšťa, že doprava je drahá. Málo spojov z niektorých okrajových miest či dedín do krajského mesta je napríklad v Banskobystrickom kraji. Ľudia dochádzajúci za prácou do krajského mesta sa často dostanú domov s niekoľkohodi­novými stratami.

„Celkovo závisí ochota dochádzať hlavne od pracovnej pozície a výšky platu,“ povedala Miriam Miklašová z personálnej agentúry Hrman v Nitre. Cestovať pre zamestnanie sú ochotní najmä ľudia s vyšším platom, prípadne tí, čo sú na vyššej pozícii.

Tak to bolo aj v prípade Denisy Čižmárovej z Ivanky pri Nitre. „Mala som možnosť pracovať ako kaderníčka v Bratislave. Na začiatok mi ponúkali mesačne 400 eur v čistom,“ povedala. Cesta do Bratislavy a späť by ju mesačne vyšla približne na 150 eur. „Za 250 eur nepôjdem pracovať do Bratislavy, to si radšej nájdem niečo doma,“ doplnila Čižmárová. Doma pritom nemusí riešiť problémy s platením nájmu či účtov.

Štát ľuďom dochádzajúcim za prácou môže prispieť na cestovanie, príspevok vyplácajú úrady práce. Ten koncom mája poberalo viac ako 10,7 tisíca ľudí. „Maximálna mesačná výška príspevku je 135 eur v závislosti od toho, ako ďaleko človek za prácou dochádza,“ povedala Danica Lehocká, hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Nárok naň majú ľudia nezamestnaní dlhšie ako tri mesiace. Príspevok sa vypláca tri až dvanásť mesiacov, podľa toho, ako dlho bol človek bez práce.