Tisíce absolventov sú bez práce

Radovan Krčmárik, Jaroslav Vígh | 23.08.2010 06:49
Kariéra, profesia, úrad práce, zamestnanie Foto:
Absolventi slovenských škôl majú ťažkosti uplatniť sa na trhu práce. Zamestnávatelia totiž uprednostňujú ľudí so skúsenosťami. Problém podľa personalistov je aj v tom, že mladí majú prehnané finančné nároky.
Každý rok zostávajú bez práce tisíce absolventov stredných a vysokých škôl. V júli na úradoch práce evidovali vyše 25-tisíc absolventov. Nájsť si zamestnanie nie je pre nich ľahké.

Podľa štatistiky asi 10-tisíc z nich zostáva bez práce pol až trištvrte roka. Doterajšie opatrenia na podporu ich zamestnanosti veľmi nepomohli. Problém zatiaľ nerieši ani nová vláda. Minister práce Jozef Mihál (SaS) plánuje dokonca zrušiť jedno z opatrení, ktorým bývalá vláda chcela pomôcť mladým ľuďom bez zamestnania.

Hoci v júli bolo z 375-tisíc nezamestnaných až 58-tisíc mladších ako 24 rokov, ministerstvo sa chystá skoncovať s tzv. príspevkom na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce. Týka sa absolventov stredných škôl, ale aj občanov starších ako 50 rokov, ktorí absolvovali rekvalifikačné kurzy. Dôvod, prečo tento príspevok ministerstvo práce z novely zákona o službách zamestnanosti vypustilo, je jednoduchý – zamestnávatelia oň vôbec neprejavili záujem. „Od jeho zavedenia v roku 2008 sme nezaznamenali ani jednu žiadosť o tento príspevok,“ informovala hovorkyňa rezortu Andrea Devánová.

Jediným opatrením na podporu zamestnanosti mladších ročníkov tak zostáva tzv. absolventská prax. V rámci nej absolventi pracujú 20 hodín týždenne vo firmách, kde získavajú potrebné pracovné návyky a zručnosti. Prax trvá maximálne pol roka, počas ktorého dostávajú od štátu príspevok vo výške životného minima, teda zhruba 185 eur. Na rozdiel od prvého príspevku mala táto forma pomoci väčší úspech. V júli bolo na absolventskej praxi vyše sedemtisíc nezamestnaných. Mihál sa toto opatrenie rozhodol zachovať a dokonca o rok predĺžiť, keďže malo platiť len do konca roku 2011. Chce tiež uzákoniť, aby absolvent v rámci praxe odrobil minimálne tri mesiace.

Okrem úpravy starých noriem však ministerstvo s ničím novým neprišlo. Vysokej nezamestnanosti absolventov sa zatiaľ nevenuje. „Uvedomujeme si, že absolventi sú skupinou, ktorú bude treba v budúcnosti riešiť. Súčasný návrh novely zákona je však iba prvým krokom. Bude sa ešte novelizovať a budeme hľadať nástroje, ako zamestnanosť absolventov zvýšiť,“ ubezpečila Devánová.

Zlú situáciu mladých ľudí na pracovnom trhu potvrdzujú aj skúsenosti pracovných agentúr. Podľa organizačnej riaditeľky spoločnosti Index Nosluš Dariny Mokráňovej si dnes absolventi nemôžu veľmi vyberať. „Je pre nich možno lepšie zobrať aj pozíciu, ktorá nezodpovedá ich vzdelaniu, no získajú tam nejaké zručnosti. Väčšina zamestnávateľov totiž uprednostňuje niekoho, kto má prax a môže firme niečo priniesť,“ vysvetlila Mokráňová. Ako dodala, pred hospodárskou krízou bola situácia lepšia, absolventov bežne pozývali na vstupné pohovory. Teraz sa však pracovný trh nehýbe. „No už je to lepšie ako vlani. Keď kríza poľaví, zlepší sa to,“ predpovedá.

Niekedy si položenie sťažujú aj sami absolventi svojimi nárokmi. Podľa európskeho prieskumu Graduate Barometer z minulého roka chcú napríklad na Slovensku zarábať viac ako tisíc eur, čo je nereálne. Priemerný plat absolventov strednej školy je podľa prieskumu Merces.sk 516 eur a absolventov magisterského štúdia na vysokej škole 742 eur. ,,Nemôžu očakávať, že budú zarábať ako ľudia s päť- či desaťročnou praxou," upozornila Mokráňová.

A čo by zamestnanosti absolventov mohlo pomôcť? Podľa Zuzany Kostolnej z Inštitútu pre výskum práce a rodiny by sa mali odbúrať isté bariéry: znížiť náklady na zamestnanosť nízkokvalifiko­vaných ľudí, znížiť príspevky sociálneho zabezpečenia plateného zamestnávateľom, podporiť vzdelávanie vo firmách, ale aj asistenciu pri hľadaní práce. Jej kolegyňa Eneke Hanzelová pripomína, že hlavným zdrojom tvorby pracovných miest je rastúca ekonomika. Dôležitú úlohu hrá aj samotné vzdelanie. „Školský systém stále produkuje absolventov, ktorých odborné vedomosti a zručnosti nezodpovedajú požiadavkám zamestnávateľov,“ zdôraznila sociologička.

Podľa Lucie Burianovej zo spoločnosti Profesia zamestnávatelia najviac uprednostňujú absolventov vysokoškolských odborov informatiky, stavebníctva, ekonómie, spoločenských vied a strojárstva. „Najmenšie šance na uplatnenie majú absolventi právnických a pedagogických fakúlt,“ zhodnotila.

Ako sa vám darí na trhu práce?

Peter Paldan (25) z Bratislavy, absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave

Za rok som poslal asi 200 životopisov a zúčastnil som sa na desiatich pohovoroch. Na dvoch som uspel, ale uvedomil som si, že by ma to nebavilo. Mám pocit, že trh nevie človeka primerane ohodnotiť. Čerství absolventi v nových zamestnaniach väčšinou stagnujú. Zamestnávatelia z nich vyžmýkajú všetko, čo sa dá. Navyše kariérny rast je málokedy reálny. Založil som si teda živnosť, lebo som si uvedomil, že je výhodnejšie venovať sa podnikaniu.

Lucia Lužová (22) z Bratislavy, absolventka bakalárskeho štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Dva mesiace som skúšala nájsť si robotu na stránke profesia.sk a nič. Týždenne posielam aj päť životopisov a ani sa mi neozvú na pohovory. Všimla som si, že je všetko o protekcii, ale ani tá niekedy nepomôže. Stálu prácu si hľadám prvý raz, tak neviem, či je to tou krízou, alebo to takto funguje bežne. Som sklamaná a frustrovaná. Mám chuť odcestovať a pracovať v zahraničí.

Slavomír Rychtárik (24) z Považskej Bystrice, študent Katolíckej univerzity v Ružomberku

Čoskoro ma čakajú štátnice, po nich vstúpim na trh práce. Zoznamy pracovných ponúk pravidelne sledujem na internete. Som veľmi sklamaný z toho, ako slabo je ohodnotené moje remeslo – učiteľstvo. Preto sa budem snažiť nájsť si robotu mimo svojho odboru. Za zamestnaním som ochotný vycestovať do okolitých regiónov. Ak sa mi však nič nepodarí nájsť, som rozhodnutý odísť do cudziny.

Elena Šimunová (24) z Trenčína, absolventka Univerzity Komenského v Bratislave

Študovala som dejepis a náuku o spoločnosti. Nemala som problém nájsť si prácu. Budem učiť v Bratislave. Som však jediná z desiatich spolužiakov, komu sa podarilo zamestnať. Málo mladých ľudí chce vykonávať túto profesiu. S učiteľstvom je to bieda.

Michal Siekel (21) z Bratislavy, absolvent SPŠ dopravnej v Bratislave

Nájsť si prácu nie je ľahké. Bez konexií sa človek ťažko zamestná. Už rok som nezamestnaný a blízka budúcnosť nevyzerá ružovo. Podal som si aj niekoľko prihlášok na vysokú školu, ale neprijali ma. Skúsim o rok. Na úrade stretávam veľa bývalých spolužiakov. Niektorí začali podnikať, iní sa dostali do nejakej firmy, ale mnohí sú po roku stále bez práce.