Do superhrubej mzdy sa obula generálna prokuratúra

SITA | 21.07.2011 13:10
Peniaze, euro, peňaženka
Ilustračné foto Autor:
Generálna prokuratúra SR (GP) zásadne nesúhlasí s navrhovanou reformou daní a odvodov.

Zavedenie superhrubej mzdy od začiatku budúceho roka si podľa prokuratúry vyžiada priame administratívne náklady na strane štátu i neúmerné nepriamo vyvolané náklady na strane zamestnávateľov.

„Zaťažiť zamestnávateľov takouto rozsiahlou novelou je nevhodné, najmä v období, keď ešte najmä súkromný sektor neprekonal dôsledky finančnej krízy,“ odkázala GP rezortu práce a sociálnych vecí počas pripomienkovania návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti. Ďalšie náklady podľa GP vyvolá aj zavedenie povinnosti vykonať ročné zúčtovanie sociálneho poistenia.

„Nevhodným sa javí i krok, ktorým sa zrušuje možnosť znížiť si o poistné odvody základ dane z príjmov,“ konštatuje prokuratúra. Ako ďalej uvádza, poistné odvody považuje ekonomická teória za formu priamych daní a tak bude zamestnanec platiť daň z dane. „Bude platiť daň aj z príjmu, ktorý v skutočnosti príjmom nie je, ale je poistným odvodom,“ varuje GP. Negatívny dopad vyššieho zdanenia sa podľa prokuratúry ešte znásobuje znížením nezdaniteľnej časti základu dane z príjmov na daňovníka z 19,2-násobku na 18-násobok životného minima platného k 1. januáru bežného roka.

GP poukazuje aj na to, že podľa viacerých analýz Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) má najväčší negatívny vplyv na ekonomický rast daň z príjmu právnických osôb, potom daň z príjmu fyzických osôb, ďalej sociálne a zdravotné odvody. „Slovenská republika by sa zavedením systému superhrubej mzdy uberala smerom zvyšovania "viac škodlivých daní“ na ekonomický rast," tvrdí GP. V záujme priaznivého ekonomického rastu by sa malo Slovensko podľa prokuratúry radšej uberať smerom zvyšovania podielu „menej škodlivých daní“, ktorými sú nepriame dane zo spotreby a majetkové dane.

Reforma podľa prokuratúry spôsobí zdvojnásobenie daňového a odvodového zaťaženia. " To sa negatívne odrazí aj na výške daňovej kvóty II, ktorá hovorí o pomere celkového objemu daní a povinných poistných odvodov k hrubému domácemu produktu," tvrdí GP. Ako objasňuje, v súčasnosti je daňová kvóta II v Slovenskej republike na úrovni 29,1 %. „Medzinárodné porovnanie Slovenskej republiky z hľadiska daňovej kvóty II už nebude také priaznivé ako dnes a ovplyvní investičné rozhodnutia investorov so zahraničným kapitálom ma Slovensku,“ dodáva prokuratúra. V prípade pokračovania legislatívneho procesu vzhľadom na veľký rozsah návrhu GP odporúča určiť na jeho pripomienkovanie dostatočne dlhú lehotu troch až štyroch mesiacov a účinnosť reformy posunúť o rok, na 1. január 2013.

Návrh zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti vychádza z koncepcie reformy daní a odvodov, ktorú vláda schválila v polovici mája. Základom pre výpočet daní a odvodov sa má od začiatku budúceho roka stať superhrubá mzda. Má ísť o hrubú mzdu zamestnanca zvýšenú o odvody zamestnávateľa s výnimkou súčasného poistného na úrazové poistenie. Reforma má súčasne zaviesť jeden zdravotný a jeden sociálny odvod, ako aj jednotný vymeriavací základ na platenie odvodov a daní. Zdravotný odvod má byť pre všetkých 9 % s výnimkou zdravotne ťažko postihnutých a poberateľov invalidných dôchodkov, ktorých odvod má byť polovičný. Sadzba sociálneho odvodu pre zamestnancov má byť 19 %, pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) 13 % a pre ľudí pracujúcich na dohody 10 %. Paušálne výdavky pre SZČO vo výške 40 % by sa mali obmedziť horným limitom na úrovni životného minima v sume 200 eur mesačne. Súčasťou koaličnej dohody je aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov celkovo o 4 percentuál­ne body.

Vymeriavací základ SZČO pri platení odvodov sa má zvýšiť, keďže by sa pri určovaní vymeriavacích základov mali prestať uplatňovať koeficienty 2 pri sociálnom poistení a 2,14 pri zdravotnom poistení. Základ pre daň z príjmu sa nemá znižovať o zaplatené odvody. SZČO nemajú mať v uznateľných daňových nákladoch platby na sociálne a zdravotné poistenie. Minimálny vymeriavací základ SZČO má tvoriť 3,3-násobok životného minima, čím by sa minimálne mesačné poistné na sociálne a zdravotné poistenie malo znížiť zo 160,47 eura na 137,67 eura. Maximálny vymeriavací základ pre zdravotný a sociálny odvod sa má nahradiť novou veličinou „maximálne poistné“. Pre rok 2012 má byť maximálne poistné na sociálne poistenie 8 965,42 eur ročne a na zdravotné poistenie 4 246,77 eur ročne.