V rozprávke Mateja Landla zachraňuje deti dobrý medveď
Doma máme strašne veľa rozprávkových kníh, až okolo šesťdesiat. Sú medzi nimi aj moderné, aj staré, čo čítali ešte moji rodičia mne.
Foto: Marek Velček
Ako napríklad Janko Gondášik a zlatá pani alebo Snehulienka a sedem trpaslíkov. Rozprávky sme na kazetách počúvali málo, ale keď sme boli na chate, tak sme ich počúvali v nedeľu doobeda z rozhlasu.
Tiež musím mojim deťom dva- až trikrát do týždňa rozprávať rozprávky o našej chalupe – ako ideme, zapadneme do snehu, začne silno snežiť a zachráni nás dobrý medveď. Rád si vymýšľam rozprávky a môj otec bol v tomto expert.
Keď som bol dieťa, tak som klasicky prešiel to, čo by mali všetky deti prečítať, a to Malého princa od Exupéryho. Potom som tiež čítal Dobšinského Slovenské ľudové rozprávky, ktoré ilustroval Albín Brunovský. Dodnes sa pamätám, že som sa až bál, lebo tie kresby boli hrôzostrašné.