Klasické žiarovky ešte neodchádzajú do zabudnutia

Na budúci rok sa zákaz rozšíri aj na žiarovky s príkonom 40 a 25 wattov, čím sa odklon k úspornejším zariadeniam zavŕši. To ale neznamená, že klasické žiarovky hneď a úplne zmiznú zo sveta. Ukazujú to príklady z Francúzska, kde sa z nich stávajú „starožitnosti“, ktorých cena stúpa. Navyše, obchodníci sa mohli predzásobiť.

Podľa nariadenia sú v EÚ stanovené limity, dokedy môžu byť klasické žiarovky dodávané na trh. Predvlani v septembri skončili žiarovky stovky (100 wattov), o rok neskôr ich nasledovali žiarovky s príkonom 75 wattov a teraz šesťdesiatky. Francúzsko bolo v tomto smere ešte o niečo razantnejšie – tam musia byť dokonca stiahnuté z trhu žiarovky s príkonom 40 wattov, pričom šesťdesiatok sa to týkalo už od júna. Ale klasické žiarovky si aj napriek tomu našli priestor – začínajú sa stávať záujmom „zberateľov“ i rôznych podnikavcov.

Server denníka Le Figaro tak napríklad hovorí o „novom živote žiaroviek na internete“. Hoci z obchodov vo Francúzsku museli zmiznúť, na internete sa objavilo množstvo obchodníkov, ktorí si urobili zásoby a teraz ich ponúkajú. Ale obyčajná klasická šesťdesiatka môže stáť aj 7,5 eura, a to bez poplatkov za poštovné či balné, teda drahšie než tie úsporné, podotkol server. Ceny týchto „starožitností“ či „kúskov do zbierky“, ako ich neváhajú niektorí označovať, sú až päťkrát drahšie ako v čase, keď boli bežné dostupné.

„Aj napriek týmto cenám sa zásoby webových obchodníkov znižujú a bude tak stále zložitejšie si tieto žiarovky zaobstarať,“ podotkol Le Figaro.

V Nemecku zase podnikateľ Siegfried Rotthüser podľa správ z minulej jesene našiel trik, ako zákaz dovozu obísť. Označuje ich za „malé vykurovacie telesá“ a nepredáva ich pod označením žiarovka, ale „tepelné gule“. Svoju aktivitu vtedy vysvetlil tento inžinier z Essenu snahou protestovať proti legislatíve, ktorú vraj Brusel zavádza bez opory demokratických a parlamentných postupov. „Tepelné gule“, ktorých prvé exempláre predával v prepočte za menej ako dve eurá, vyrába v Číne.

Aj tak sa zdá, že klasickým žiarovkám skôr či neskôr v EÚ odzvoní. Hlavný dôvod je jednoduchý – plytvajú elektrinou a prispievajú tým k ničeniu životného prostredia.

Podľa Európskej komisie, ktorá sa na ťažení proti klasickým žiarovkám významnou mierou podieľala, by odklon k úspornejším náhradám mal usporiť okolo 40 TWh, teda množstvo elektriny zodpovedajúce spotrebe 11 miliónov priemerných domácností alebo tiež ročnému výkonu desiatky jadrových elektrární s vý­konom 500 megawattov.

Problém klasických žiaroviek je v tom, že „požierajú“ priveľa energie. Veľká časť elektriny, ktorá do nich ide, je totiž transformovaná na teplo, nie na výrobu svetla.

Úsporné žiarovky by potom vraj mohli domácnostiam ušetriť okolo 10 až 15 percent spotreby elektriny. V závislosti od množstva svietidiel by to bolo až 50 eur ročne, a to aj po započítaní ceny úsporných žiaroviek, ktoré sú oproti tým klasickým niekoľkonásobne drahšie.

Tieto informácie boli známe ešte predtým, než EÚ postupný zákaz schválila. Avšak nezlomila tým odpor niektorých kritikov. Tí argumentujú vyššími obstarávacími nákladmi úsporných žiaroviek, iným svetelným spektrom, ale argumentujú aj možnými zdravotnými rizikami. Tie sa týkali vplyvu elektromagnetizmu, ale aj skutočnosti, že obsahujú malé množstvo nebezpečnej ortute. Práve s tým súvisí aj problém, ako ich bezpečne zlikvidovať. Klasické žiarovky mohli skončiť v bežnom komunálnom odpade, úsporné by mali byť vrátené obchodníkovi či doručené na vyhradené miesto.

V britskej tlači sa zase objavili hlasy poukazujúce na to, že ceny úsporných žiaroviek postupne rastú. Výrobcovia to obhajovali zvyšovaním cien vzácnych materiálov, ktoré sú na výrobu potrebné. Ceny vraj narástli až o desiatky percent. Ale zástancovia úsporných žiaroviek kontrujú, že ich želiezka v ohni majú výrazne dlhšiu životnosť, podľa Európskej komisie je šesťkrát až desaťkrát vyššia. Vďaka tomu a nižšej spotrebe sa ľuďom vraj z finančného hľadiska vyplatia.