Rozpočítavanie tepla nie je spravodlivé

Zora Handzová | 11.06.2010 16:31
Teplo, panelák, radiátory Foto:
Majitelia bytov, kde sú namontované pomerové rozdeľovače, platia za teplo aj podľa nameraných hodnôt. V ročnom vyúčtovaní sú medzi bytmi obrovské rozdiely, pretože niektoré byty majú nevýhodnú polohu.
Dnešné rozpočítavanie nákladov na teplo najmä pri panelových bytoch podľa odborníkov nie je a ani nemôže byť spravodlivé. Malo by však byť aspoň korektné a dostatočne motivujúce pre všetkých konečných spotrebiteľov.

Aj preto, že vlastník bytu, ktorý nie je ekonomicky zainteresovaný na úsporách, nešetrí. Pre výšku účtov za teplo vznikajú v bytových domoch často spory. Tam, kde majú namontované pomerové rozdeľovače a majitelia bytov platia za teplo aj podľa nameraných hodnôt, sú v ročnom vyúčtovaní medzi jednotlivými bytmi obrovské rozdiely. Konečná suma sa vypočítava sčasti podľa plochy bytu a sčasti podľa nameranej spotreby. Niektoré byty však majú oproti iným nevýhodnú polohu – tie rožné, pod strechou či nad suterénom sú ochladzované zvonka, a preto potrebujú dodať tepla viac, aby mohli udržiavať komfortnú teplotu aj pre ostatné byty v dome. Pri vlaňajšom ročnom vyúčtovaní ešte platilo, že pomer plochy bytu sa do ceny nesmie premietnuť menej ako 30 percentami a spotrebná zložka ceny tepla nesmie presiahnuť 70 percent (pomer dvoch zložiek ceny mohol byť v rozpätí 30 – 50 percent : 70 – 50 percent). Za tohtoročnú tuhšiu zimu však už môže byť pomer pri výpočte iný – 60 percent ceny podľa plochy bytu a len 40 percent ceny tepla podľa nameranej spotreby v byte.

„Nová vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nadobudla účinnosť 15. septembra 2009 s tým, že jej ustanovenia sa prvý raz použijú pri rozpočítavaní za rok 2010,“ hovorí Jozef Popluhár z technickej sekcie Slovenského zväzu bytových družstiev.

Pomer základnej zložky je podľa vyhlášky stanovený na 60 % z celkových nákladov na dodané teplo. Ten sa rozpočíta všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa podlahovej plochy bytu, resp. nebytového priestoru. Spotrebná zložka, ktorá tvorí 40 % z celkových nákladov na dodané teplo, sa rozpočíta podľa nameraných hodnôt pomerových rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel tepla.

„Tento spôsob rozpočítavania zohľadňuje vlastnosti konštrukčných prvkov použitých pri výstavbe panelových domov a fyzikálne vlastnosti šírenia tepla v bytovom dome. Nedostatkom je, že vo vyhláške nie sú definované tolerancie – hodnoty pomerov, na ktorých sa vlastníci môžu na domovej schôdzi dohodnúť. A to prakticky na čomkoľvek, nemusia akceptovať pomer 60 % základnej zložky : 40 % spotrebnej zložky,“ vysvetľuje Popluhár.

Kde je chyba?

Slovenský zväz bytových družstiev aj Spoločenstvo vlastníkov bytov sa zhodujú, že meranie tepla v bytoch nemôže byť spravodlivé, lebo bytové domy na to nie sú technicky vybavené. Jednoducho povedané, darmo sú v bytoch merače, keď sa teplo šíri medzi bytmi navzájom.

„Bytové domy postavené do roku 1993 panelovými technológiami sú z hľadiska šírenia tepla riešené ako jeden spotrebič – jeden kompaktný celok,“ pripomína Popluhár.

Teplo, ako forma energie sa totiž v panelovej budove šíri nielen prostredníctvom vykurovacích telies, ale najmä výmenou cez stavebné konštrukcie s nízkym odporom prechodu tepla. Aby bolo rozpočítavanie v takejto budove spravodlivé, muselo by sa všetko dodané teplo rozpočítať podľa podlahovej plochy bytu, resp. nebytového priestoru.

„Pomer základnej zložky k spotrebnej musí byť odborne zdôvodniteľný vzhľadom na konštrukčný typ stavebnej sústavy a vykonané technické opatrenia na znižovanie nákladov na energie. Zároveň má zohľadňovať prestupy tepla cez vnútorné deliace konštrukcie,“ pripomína Popluhár.

„Dieliky zaznamenané na pomerových rozdeľovačoch tepla na vykurovacích telesách nezohľadňujú skutočnú spotrebu, iba čosi, čo bolo odovzdané vykurovacími telesami do bytov. Jednotky na pomerových rozdeľovačoch tepla sú bezrozmerné číslo, ktorému až spôsob rozúčtovania dodá určitý charakter,“ hovorí Popluhár. Základná chyba sa teda stala už v tom, že chceme ľudské zákony povýšiť nad prírodné – teplo síce prestupuje cez steny domu, ale my sa tvárime, že sa dá merať v každom byte samostatne!

Ani podľa odborníkov preto nie je možné jednoznačne povedať, aký pomer je pre ten-ktorý bytový dom vhodný. Dlhodobí správcovia – bytové družstvá majú množstvo skúseností s rozpočítavaním. Preto by pomer základnej a spotrebnej zložky nemali schvaľovať vlastníci bytov na schôdzach, bez znalosti problematiky, bez skúseností, odborných rád, len na základe svojho subjektívneho názoru.

Rozúčtovanie tepla v bytovom dome nie je jednoduchá záležitosť, ovplyvňuje ho veľa faktorov. V nezateplených domoch, ktoré majú len minimálne úpravy stavebných prvkov (plastové okná na bytoch, nebytových priestoroch, dvere a pod.), je podľa Popluhára vhodný pomer 60 % základná zložka podľa plochy bytu k 40 % spotrebná zložka podľa nameranej spotreby. V zateplených domoch Popluhárovi tento pomer vychádza na 70 – 80 % základnej zložky rozpočítanej podľa podlahovej plochy a len zvyšok podľa pomerových rozdeľovačov.

Kto ju napraví?

Podľa novej vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je v extrémnom prípade možné, aby vlastníci bytov na svojej schôdzi schválili platenie za teplo v dome výhradne podľa nameraných hodnôt v bytoch, teda v pomere 0 percent podľa plochy bytu a 100 percent podľa nameranej spotreby. Tento spôsob extrémne znevýhodňuje niektoré byty, ktoré musia spotrebovať tepla viac vzhľadom na svoju polohu v dome.

Prípad nášho čitateľa z Banskej Bystrice ukazuje, že rozdiely v platbách za teplo medzi jednotlivými bytmi v tom prípade môžu byť až sedemnásobné. A podľa platných predpisov je to v poriadku. Takúto evidentnú skrivodlivosť nerieši ani súd, ten posudzuje iba, či bolo takéto rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou hlasov, ale neskúma podstatu sporu: či sú podľa tohto kľúča platby za teplo spravodlivé alebo nie.

„Slovenský zväz bytových družstiev vyvíja aktivity, ktoré smerujú k náprave nedostatkov. Tento proces vyžaduje dodržanie legislatívnych postupov, takže v súčasnosti nie je možné objektívne posúdiť, kedy k takejto náprave dôjde,“ hovorí predseda Slovenského zväzu bytových družstiev Miroslav Somorovský.

Zatiaľ sa zdá, že tento nešťastný predpis sa tak skoro meniť nebude. „Novela vyhlášky, resp. pomer základnej a spotrebnej zložky bol úradom navrhnutý inak s tým, že základná zložka nemohla byť nižšia ako 40 %. V legislatívnej komisii bol však návrh zmenený do konečného znenia, ktoré sa zatiaľ nebude meniť,“ uvádza Ivan Jasenák, pracovník Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z odboru regulácie tepelnej energetiky.

Hovorca úradu Miroslav Lupták pre Pravdu dodáva, že pomer uvedený vo vyhláške je stanovený na základe praxe. „Pre správcu je záväzný, ak sa vlastníci nedohodnú na inom. Každý vlastník je slobodný človek, nedá sa mu nariadiť, ako sa má rozhodnúť.“