Štát vypláca najviac penzie a nemocenské

„Z nemocenského poistenia vypláca Sociálna poisťovňa nemocenské, ošetrovné, vyrovnávaciu dávku a materské,“ vraví Jana Hrabková z komunikačného odboru. „Zo starobného poistenia sa vyplácajú dôchodky, z invalidného poistenia invalidný, vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok a z poistenia v nezamestnanosti zas dávka v nezamestnanosti.“

Garančné poistenie je zas poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Zamestnanec v pracovnom pomere, člen družstva a „dohodári“ majú nárok na túto dávku, ak sa ich zamestnávateľ dostal do situácie, že im nedokáže zaplatiť.

„Pri všetkých dávkach musí poistenec splniť podmienky na to, aby ich dostal,“ upozorňuje Hrabková.

Čo však v prípade, ak zamestnávateľ odvody síce strhne, ale nepošle do poisťovne? „Pre zamestnanca je dôležité, aby ho zamestnávateľ prihlásil do Sociálnej poisťovne. Ak tá zistí, že tak neurobil, môže mu uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura,“ vra­ví.

No bez ohľadu na to, či za neho odvádza poistné riadne, alebo nie, ak zamestnanec splní podmienky na výplatu dávky, poisťovňa mu ju prizná a vyplatí," vysvetľuje Hrabková. V prípade konkurzov a likvidácií koná za zamestnávateľa v prípade konkurzu správca konkurznej podstaty, v prípade likvidácií likvidátor. Medzi ich povinnosti patrí aj vydávanie potvrdení o dobe zamestnania a výške vymeriavacích základov pre bývalých zamestnancov. Zamestnanci by sa tak vo vlastnom záujme mali o dané potvrdenia zaujímať v čase, keď ešte zamestnávateľ nie je vymazaný z obchodného registra. „Neskôr totiž môže vzniknúť problém, napríklad pri zápočtoch období dôchodkového poistenia by sa údaje o trvaní pracovného pomeru a o výške zárobkov museli vyhľadávať v archívoch, čo môže spôsobiť predĺženie konania o priznanie penzie,“ vraví.

Najčastejšie sa zneužíva nemocenské

Najčastejšou dávkou, ktorú Sociálna poisťovňa vypláca, sú penzie a potom nemocenské. Minulý rok bolo vyplatených 1,6 milióna penzií a 1,2 milióna nemocenských dávok.

Nemocenské dávky sú najčastejšie zneužívané. Vypisovanie „péeniek“ sledujú a kontrolujú.

„O uznaní, trvaní a skončení pracovnej neschopnosti rozhoduje ošetrujúci lekár a musí byť preukázaná.“ Ak teda lekár vypíše péenku bezdôvodne, koná protizákonne. „Zaznamenali sme individuálne prípady, keď konanie poistencov a ošetrujúcich lekárov bolo predmetom vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní,“ konštatuje Hrabková.

Individuálne účty

Zamestnanec si môže overiť, či zamestnávateľ zaňho odvádza poistné aj prostredníctvom Individuálneho účtu poistenca. Aktivovať sa dá podpísaním zmluvy v pobočke.

Môže sa však stať, že napriek riadnej platbe zamestnávateľa, živnostníka či dobrovoľne poistenej osoby peniaze na účet nepribudnú. Dôvodom môže byť nesprávne zadaný príkaz. Ak pri platbe chýba variabilný symbol, Sociálna poisťovňa ju nemôže priradiť správnemu odvádzateľovi poistného. Dôležité je aj správne uvedenie konštantného symbolu a podobne je to aj so špecifickým symbolom. „Klienti ho často ignorujú. Pomocou neho však dokážeme identifi kovať, za aké obdobie bolo poistné zaplatené,“ vysvetľuje Hrabková. Ako ďalej hovorí, ľudia robia chyby aj v sume platby. „Buď klient nepostrehne zmeny vo výpočte poistného, alebo nezaplatí celú sumu.“

Chyby robia aj zamestnávatelia. Stáva sa, že nepošlú výkaz, ale zaplatia – ich platby sa však „nespárujú“ a to napr. spôsobí, že poisťovňa neodvedie príspevky do 2. piliera.

Živnostníkom sa ráta, len čo zaplatia

Živnostníci – samostatne zárobkovo činné osoby majú tiež nárok na dávky, ak platia poistné a splnia podmienky na ich priznanie. „Doba, za ktorú mal občan platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa započíta len v takom rozsahu, v akom bolo poistné zaplatené.“

Ak chce dostávať nemocenské, musí byť uznaný práceneschopným a mať zaplatené nemocenské poistenie v správnej výške a včas. Rovnako je to aj v prípade, ak by živnostníčka chcela ošetrovné. Ak takáto žena otehotnie, musí byť najmenej 270 dní nemocensky poistená v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.

„Samostatne zárobkovo činné osoby nie sú povinne poistené v nezamestnanosti. Ak chcú, môžu sa dobrovoľne poistiť.“ Podmienkou vyplatenia dávky je dosiahnutie dvoch rokov poistenia v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných.

Títo ľudia však nie sú povinní platiť úrazové poistenie, a preto nemajú ani nárok na úrazové dávky.

Ak však majú dlh na poistnom, nárok na dávky im nevznikne. Nepomôže ani to, ak majú dohodnutý splátkový kalendár. Aj dobrovoľne poisteným je doba poistenia v nezamestnanosti hodnotená na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za predmetné obdobie zaplatili poistné včas a v správnej výške.

V prípade úrazového aj garančného poistenia je povinne poistený zamestnávateľ. „Nárok na dávky má jeho zamestnanec ak spĺňa podmienky. Ani na jednu z nich nemá vplyv skutočnosť, že zamestnávateľ nezaplatil poistné,“ dodáva.