Chudobným štát pridá. Ale len minimálne
Foto: SHUTTERSTOCK
O málo viac dostanú aj ľudia, ktorí potrebujú opatrovateľku, vyšší, aj keď iba nepatrne, bude aj príspevok na kompenzačné príspevky.
Životné minimum je zákonom určený koeficient, od ktorého sa odvíja výška výdavkov v sociálnej oblasti a výška časti nezdaniteľných príjmov obyvateľstva. „Základná logika jeho každoročnej valorizácie vychádza zo zachovania určitého sociálneho štandardu tých, ktorí dávky poberajú,“ konštatuje riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc.
Výšku príspevku určuje každoročne ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na základe údajov Štatistického úradu SR podľa konkrétnych ukazovateľov, ktorými sú rast životných nákladov nízkopríjmových domácností a čisté peňažné príjmy na osobu. Vzťahuje sa aj na rôzne iné dávky, napríklad v hmotnej núdzi, ale aj na výšku nezdaniteľného minima pri dani z príjmov fyzických osôb, ktoré predstavuje 22,5-násobok životného minima. Čím vyššie je minimum, tým viac je aj peňazí, z ktorých neplatíme daň.
Zvyšovanie životného minima však neznamená, že sa zníži počet chudobných. Podľa Pošvanca je možné chudobu odstraňovať jedine politikou zameranou na to, aby podnikatelia vytvárali viac pracovných miest. „Už dlho sa hovorí o viacerých politikách zameraných na podporu zamestnávania. Z nich môžem spomenúť napríklad zmenu výšky odvodov, šetrenie vo verejnom sektore či zníženie počtu zbytočných a zlých regulácií,“ hovorí. Všetky tieto opatrenia by motivovali podnikateľov zamestnávať viac ľudí, pretože by im zostalo viac zdrojov na rozvoj podnikania. Viac zamestnaných znamená potom menej chudobných, respektíve menej ľudí závislých od sociálnych dávok. Zmeny treba samozrejme urobiť aj v sociálnej oblasti. Tá nesmie byť nastavená tak, aby sa aj „oplatilo“ nepracovať.
| Čo a ako sa mení |
| – Životné minimum sa každý rok mení podľa zákona č. 601/2003, vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. |
| – Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností, je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roka do apríla bežného kalendárneho roka. Použije sa index, ktorý je nižší. Oba indexy zisťuje Štatistický úrad. |
| – Podľa údajov Štatistického úradu bol rast životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie 1,4 % a rast čistých peňažných príjmov na jednu osobu za 1. štvrťrok 2010 v porovnaní s 1. štvrťrokom 2009 bol 0,1 %. |
Aký je vzťah medzi hmotnou núdzou a životným minimom
To, či sa osoba alebo osoby nachádzajú v hmotnej núdzi, závisí od ich príjmov. Ak sú spoločné príjmy domácnosti alebo rodiny vyššie, ako je zákonom stanovená suma životného minima, osoba alebo domácnosť nie sú v hmotnej núdzi a nemajú nárok na dávku a príspevky. Ak sú príjmy domácnosti nižšie, ako je suma životného minima, nachádza sa v hmotnej núdzi, ale to ešte neznamená, že má automaticky nárok aj na pomoc v hmotnej núdzi. Tá sa poskytuje formou dávky a príspevkov, pričom ich výška je pevne stanovená zákonom. Výška dávok v hmotnej núdzi sa upravuje vždy k 1. septembru a odvíja sa od výšky životného minima.
| Zvyšujú sa aj tieto príspevky |
| – jednorazová dávka v hmotnej núdzi sa poskytuje ľuďom v hmotnej núdzi, ktorým sa vypláca dávka a príspevky v hmotnej núdzi, a to na úhradu mimoriadnych výdavkov (na nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, zakúpenie školských potrieb pre nezaopatrené dieťa a na mimoriadne liečebné náklady). Možno ju poskytnúť do výšky preukázaných nákladov, najviac však do výšky trojnásobku životného minima. |
| – peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa priznávajú ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím na prekonanie alebo zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Životné minimum sa používa pri posudzovaní ako aj prehodnocovaní príjmu pre nárok na príspevky vyjadrený násobkom životného minima. Taktiež sa prostredníctvom násobkov životného minima vyjadrujú výšky jednotlivých príspevkov. |
| – rodičovský príspevok. Jeho suma sa upravuje vždy k 1. januáru tým istým koeficientom, ktorým sa zvyšujú sumy životného minima. |
| – príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Sumy príspevkov sa upravujú vždy k 1. septembru tým istým koeficientom, o ktorý sa zvyšujú sumy životného minima. |
| – prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa. Výška prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa sa každoročne upravia k 1. januáru tým istým koeficientom, o ktoré sa zvyšujú sumy životného minima. |
| – náhradné výživné sa poskytuje v maximálnej výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Taktiež sa vypláca v prípade, ak príjem spoločne posudzovaných osôb neprekročí hranicu 2,2 násobku súm životného minima. |
| – niektoré dávky a príspevky. Ide o dávku počas vzdelávania a prípravy pre trh práce, dávku počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím, o príspevok na zapracovanie pre znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, príspevok ku mzde zamestnanca, na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti, počas vykonávania absolventskej praxe a príspevok počas vykonávania dobrovoľníckej služby. |
| Zdroj: UPSVaR |